MEXICO CITY, BRATISLAVA. Stačilo dvadsať sekúnd. Presne toľko pred tým, ako Mexico City zasiahlo zemetrasenie s magnitúdom 7,1, sa v hlavnom meste Mexika rozozvučali sirény a mnohí ľudia sa stihli skryť alebo vybehnúť z budov. Zemetrasenie zničilo školy aj úrady, zatiaľ sa hovorí o 225 obetiach. Ak by varovný systém neexistoval, počet obetí by mohol byť oveľa vyšší.
Mexico City bolo na utorňajšie zemetrasenie relatívne pripravené – otrasy prišli len dve hodiny po tom, ako celý národ nacvičoval evakuáciu v prípade zemetrasenia, tak ako to robí každoročne na výročie ničivých otrasov z roku 1985.
V Tokiu môžu zomrieť milióny. Ktoré mestá sú najrizikovejšie? Čítajte Systém evakuácie sa odvtedy zlepšil, vznikli nové agentúry, zmenili sa stavebné regulácie a vláda počíta s dôsledkami aj v núdzovom rozpočte.
Mexico City však nie je jediné mesto, ktoré ohrozujú prírodné katastrofy. A až príliš veľa metropol napriek riziku nie je na podobné situácie pripravených.
Zabíjajú budovy
Na prírodné katastrofy sa často pripravujeme až po tom, ako nás zasiahnu. Odborníci napríklad roky varovali nepálske Káthmandu pred ničivým zemetrasením. Napriek tomu tam podľa magazínu Slate každoročne vyrástlo asi šesťtisíc budov, pričom väčšina z nich nemala žiadne opatrenia na odolnosť pred otrasmi.
Zemetrasenie prišlo v apríli 2015 a zabilo asi osemtisíc ľudí, mnohých práve v zničených budovách v hlavnom meste.
“Ak by tu zajtra došlo k veľkému zemetraseniu, peniaze na tento systém by padli z neba.
„
„Väčšinu úmrtí počas zemetrasení spôsobuje pád budov: je pravdepodobnejšie, že zomriete v zle postavenej budove,“ hovorí pre BBC inžinierka z Centra pre riziká na Univerzite v Cambridgei Emily Soová.
„V rozvojových krajinách ako Pakistan, Nepál či Haiti chcú obyvatelia čoraz častejšie používať materiály ako betón, ale nemajú dostatok zručností alebo peňazí, aby tieto budovy postavili poriadne,“ dodáva.
