NEW YORK. Štáty sveta v stredu začali podpisovať prvú dohodu o zákaze jadrových zbraní. Dohodu podporuje približne sto krajín, avšak jadrové veľmoci sa na nej nechcú podieľať.
Prvým, kto ju na slávnostnej ceremónii v newyorskom sídle OSN podpísal, bol brazílsky prezident Michel Temer. Očakáva sa, že v prvý deň ju podpíše 51 krajín.
Svet bez zbraní
Generálny tajomník OSN António Guterres označil zmluvu za dôležitý krok smerom k svetu bez jadrových zbraní.

Viac ako 120 krajín ju v júli schválilo, zatiaľ čo krajiny vyzbrojené jadrovými zbraňami a ich spojenci s ňou nesúhlasili.
Rokovania bojkotovali a tvrdia, že dohoda nebude fungovať.
Podporovatelia dohody tvrdia, že štáty by sa mali teraz snažiť o likvidáciu jadrových zbraní viac ako v minulosti v čase platnosti už takmer 50-ročnej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v pondelok uviedol, že nová dohoda iba oslabí Zmluvu o nešírení jadrových zbraní.
NATO zostane jadrovou alianciou
Podľa Severoatlantickej aliancie dohoda "nebude efektívna" a skôr ešte môže zvýšiť bezpečnostné hrozby a vytvoriť rozkoly na ceste za globálnym jadrovým odzbrojením.
Severoatlantická rada, orgán NATO s politickou rozhodovacou právomocou, vo vyhlásení uviedla, že spojenecké krajiny k dohode nepristúpia, pretože "prehliada reality čoraz náročnejšieho medzinárodného bezpečnostného prostredia".
"V čase, keď svet potrebuje zostať jednotný čeliac stupňujúcim sa hrozbám, predovšetkým vážnej hrozbe severokórejského jadrového programu, dohoda neberie do úvahy tieto naliehavé bezpečnostné výzvy. Kým budú jadrové zbrane existovať, NATO zostane jadrovou alianciou," uvádza sa vo vyhlásení NATO podľa agentúry DPA.
Slovensko sa nepridá
Hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Peter Susko informoval, že Slovensko navrhovanú dohodu nepodpíše. Slovenská pozícia k jej podpisu vychádza zo spoločného stanoviska členských krajín NATO - podporuje jadrové odzbrojenie a kontrolu jadrových zbraní na základe už existujúcej Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) z roku 1968.
"Tá by mala naďalej byť základným kameňom celosvetového režimu nešírenia jadrových zbraní, nevyhnutným základom pre uskutočňovanie odzbrojenia a dôležitým prvkom rozvoja využívania jadrovej energie na mierové účely. Máme za to, že navrhovaná Dohoda, napriek vysokým ambíciám, svet jadrových zbraní nezbaví, a to hneď z niekoľkých dôvodov: od jej neakceptácie žiadnou z jadrových krajín cez neexistenciu verifikačného mechanizmu až po spochybnenie citlivo vyskladaných mechanizmov existujúcej NPT," uviedol Susko.
Dohoda vyžaduje od všetkých krajín, ktoré ju ratifikujú, že nebudú vyvíjať, testovať, vyrábať či inak zaobstarávať, vlastniť alebo hromadiť jadrové zbrane "za žiadnych okolností", pripomína agentúra AP.
Loading
...