BARCELONA, BRATISLAVA. Takmer milión Kataláncov vychádza každoročne 11. septembra do ulíc, aby si pripomenuli deň, keď stratili svoju nezávislosť. Bol začiatok 18. storočia a vo vojne o španielske dedičstvo bojovali katalánske jednotky na strane Hasburgovcov. Vojnu nakoniec vyhral Filip V. z rodu Bourbonovcov, Barcelona padla 11. septembra 1714 po štrnásťmesačnom obliehaní.
Rozdelenie Česko-Slovenska je pre nás príkladom, tvrdí katalánsky politik Čítajte Kráľ potom trestal Kataláncov za to, že sa postavili na nesprávnu stranu. Obral ich o historické slobody a nezávislé inštitúcie. To sa neskôr opakovalo aj počas diktatúru Francisca Franca, ktorý do 70. rokov minulého storočia napríklad zakázal vyučovanie v katalánskom jazyku. To sa síce zmenilo po jeho páde, no nová ústava hovorí jasne o nedeliteľnom Španielsku.
„Už od roku 1714 sme mali pocit, že je to pre nás zlá dohoda,“ povedal pre Guardian Jaume Florensa z katalánskej Terrassy. „Ľudia v Madride vždy chápali Katalánsko ako svoju dŕžavu, stále máme pocit, že sme vojnovou korisťou.“
Pocit historickej krivdy
V diskusii o nezávislosti stále prevládajú emócie a pocit historickej krivdy. Aj keď každoročné stretnutie priaznivcov nezávislého Katalánska vyvoláva dojem, že v referende, ktoré katalánska administratíva plánuje na 1. októbra, bude rozhodnutie jasné, ak by rozhodovali skutočne všetci Katalánci, nemuselo by to tak byť.
Prieskumy naznačujú, že Katalánsko je v názore na nezávislosť rozdelené na dve približne rovnaké skupiny. Po posledných regionálnych voľbách síce zostavili vládu separatisti, no tí nezískali väčšinu hlasov voličov.
Španieli potláčajú referendum silou. Zatýkajú predstaviteľov Katalánska Čítajte „Ľudia, ktorí sú z predstavy nezávislosti nešťastní, ostávajú doma alebo idú na pláž,“ hovorí pre web TheLocal.es Raphael Minder, ktorý o katalánskom boji za nezávislosť napísal knihu a región pokrýval ako novinár New York Times. „Určite nejdú do ulíc a nevyvolávajú násilné konflikty so separatistami. Aj separatisti si dobre uvedomujú, že ich snaha o nezávislosť bude dôveryhodná len v tom prípade, ak ostane bez násilia.“
Násilie zatiaľ nevyvolávajú ani zásahy madridskej vlády. Tá zasahovala na katalánskych regionálnych úradoch, zatkla niekoľko predstaviteľov samosprávy, zadržala aj letáky a hlasovacie lístky pripravované na referendum. Regiónu odobrala financie, ktoré mu podľa zákona patria, aby sa nemíňali na referendum, ktoré aj ústavný súd označil za protiprávne. Vyšetrujú tiež starostov, ktorí referendum podporujú.
