Politici v strednej Európe neustále hovoria o potrebe visegrádskej spolupráce. Aká je však skutočná sila Visegrádu? Môže fungovať ako sila v rámci Únie?
"Visegrád má nulovú relevanciu. Pretože tento región je ešte rozdrobenejší ako celá Európa, je centrom dezintegrácie. Je oveľa rôznorodejší. Niet jedinej veci, na ktorej by sme sa zhodli. Takže Visegrád je skôr geografickým pojmom než politickým. Mal význam počas prístupu do Únie, keď sme boli v spoločnej skupine. Ako počas majstrovstiev."
Prečo je to tak?
"Poľsko je veľké, a teda si myslí, že by malo viesť, no nik ho ako vodcu nechce. Čo je v poriadku, prečo by to Slováci či Česi mali chcieť, najmä dnes na to nevidím nijaký dôvod. Spolupráca ako taká by bola, samozrejme, dobrá, vždy je dobré mať dobrých susedov. Spojené štáty a Kanada naozaj veľa ťažia zo spolupráce na úrovni ekonomiky aj bezpečnosti. Rád by som túto situáciu videl aj v tomto regióne."
Prečo je pre nás spolupráca dôležitá?
“Ak vlasť Solidarity nevie, čo je solidarita, máte právo nás kritizovať a máte pravdu.
„
"Pretože sme medzi Ruskom a Západom. A nemáme to najlepšie miesto na mape, ako ste si určite všimli. Ani Slovensko, ani Poľsko na tej mape dlho neboli... A viete, v New Yorku či Paríži sa po rusky hovoriť nebude, ale my tú skúsenosť máme. A to nehovorím len o Rusku, ale aj o Nemecku. Našťastie, tam už to je za nami. Takže by sme spolupracovať mali, ale tak ako vždy, nerobíme to."
Keď sa premiér Fico vybral "do jadra EÚ", všimli si to v Poľsku?
"Zaregistrovali sme to ako rozumnú politiku. Ako ochotu k spolupráci na európskej integrácii. A Poľsko si kritiku zaslúži. Ak vlasť Solidarity nevie, čo je solidarita, máte právo nás kritizovať a máte pravdu."
Sám kritizujete poľskú vládu. Čo vám na jej krokoch najviac prekáža?
"Po prvé, Jaroslaw Kaczynski napáda liberalizmus. To nie je o demokracii, demokracia sa týka volieb. Liberalizmus sa však týka slobodných médií, rozdelenia moci, nezávislej občianskej spoločnosti, nezávislých úradov a podobne. A Kaczynski, tak ako každý populista, nenávidí slobodné inštitúcie. Buď musíte byť od neho závislý, alebo vás treba zničiť. Tak aj vyzerá jeho politika."
A ďalej?
Slawomir Sierakowski (38)
- je známy poľský publicista, sociológ a literárny a divadelný kritik,
- je šéfredaktorom štvrťročníka Krytyka Polityczna,
- publikuje v médiách ako The Guardian, Financial Times, El País či The New York Times.
"Prekáža mi tiež jeho zahraničná politika. Ide proti nezávislosti Poľska, tá je podriadená geopolitike. Dnes sme nezávislí nie vďaka Jánovi Pavlovi II. a ani nie vďaka Solidarite, aj keď k tomu prispela, rozhodnutie vzišlo z geopolitiky. Jedno impérium sa zrútilo, druhé vytvorilo EÚ. Takže v prvom rade by sme sa nemali snažiť každého si pohnevať. Rusko, Nemecko, Brusel, každého. To je hlúpe! Toto by sme nemali robiť, ani keby sme boli v pozícii Číny.
Ak Kazcynski zničí liberalizmus, teda inštitúcie, je len ťažké si predstaviť, že to nezasiahne demokraciu ako takú. Krajina bez nezávislých súdov, médií a ovládaná jednou stranou môže mať síce slobodné voľby, no už to nie je demokracia. Takže deň po tom, ako odstráni liberalizmus, demokracia bude vážne poškodená, ak nie celkom zničená."
Myslíte si, že populizmus v Poľsku a Maďarsku nadlho zasiahne tento región? Alebo robíme zbytočnú paniku?
"Viete, kým sa to dialo v Maďarsku, malej krajine s historickým komplexom Trianonu a s Orbánom, ktorý je dobrý hráč, nikoho to príliš netrápilo. Mimochodom, Orbán je šikovný politik, vie jazyky, je veľký pragmatik. Ak je Orbán cynik, Kaczynski je fanatik. A to je veľmi odlišná situácia. Cynik nepôjde proti svojim záujmom, nespácha samovraždu. Fanatik vidí v pragmatickom správaní zradu alebo strach."
Takže máme robiť paniku?