MADRID, BRATISLAVA. Región sa ocitne v izolácii. Mimo Európskej únie je takmer každý vývoz zaťažený clami, ľudia prichádzajú o prácu, odchádzajú a ekonomika padá.
Takúto pochmúrnu víziu nezávislého Katalánska v pondelok predniesol španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Snaží sa tým presvedčiť Kataláncov, aby sa vzdali svojej snahy o nezávislosť regiónu od vlády v Madride a najmä plánovaného referenda o tejto otázke, píšu Financial Times.
Je jedným z mála členov španielskej vlády, ktorý sa Kataláncov snaží presviedčať. Oficiálny postoj Madridu totiž je, že referendum naplánované na 1. októbra je protiústavné, nebude sa konať a každý, kto sa na jeho realizácii podieľa, môže skončiť vo väzení.
Brutálny dopad
Už o mesiac môže mať Európa nový štát. Madrid sa nechce vzdať Katalánska Čítajte Dopad nezávislosti na katalánsku spoločnosť a ekonomiku by bol brutálny,“ povedal de Guindos v pondelok pre Radio Cope. HDP regiónu by podľa neho prepadol o 25 až 30 percent.
Oddelenie od Španielska by totiž znamenalo aj odchod z eurozóny a z Európskej únie. Katalánsko by si muselo buď narýchlo vytlačiť vlastnú menu, ktorá by podľa ministra mala asi polovičnú hodnotu oproti euru, alebo používať euro „načierno“, ako v súčasnosti Čierna Hora alebo Kosovo, no bez možnosti rozhodovať o jeho podobe.
Až 75 percent katalánskych tovarov končí na spoločnom európskom trhu, toto všetko by podľa de Guindosa predražili clá. Navyše, z Katalánska by sa do Španielska podľa ministra presunuli aj miestne banky.
V Katalánsku prevláda iný pohľad. „Madrid nás okráda,“ znie jedno z hlavných hesiel kampane za katalánsku nezávislosť. Miestni politici veria, že práve bez centrálnej španielskej vlády by ich ekonomike v dlhodobom horizonte darilo lepšie.
V Katalánsku vzniká viac ako polovica španielskych startupov, región ročne navštívi osemnásť miliónov turistov (štvrtina celého Španielska), má druhé najväčšie letisko v Španielsku a siedme najrušnejšie v Európe. Katalánska vláda tvrdí, že ak by sa oslobodila od Madridu, mohla by písať vlastné zákony tak, aby viac vyhovovali miestnej ekonomike.
Katalánsko teraz tvorí pätinu španielskeho HDP, do Madridu posiela viac peňazí, ako z neho dostáva. Z jeho peňazí sa dotujú chudobnejšie španielske regióny.
Katalánsky prezident Carlos Puigdemont tiež verí, že hlas áno v referende (nebude v ňom kvórum na účasť a výsledky budú podľa katalánskeho parlamentu záväzné) by nemusel znamenať automatický odchod z eurozóny.
Bez vlastnej armády
Rozdelenie Česko-Slovenska je pre nás príkladom, tvrdí katalánsky politik Čítajte Aj šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker však do Barcelony odkázal, že v prípade nezávislosti by si Katalánsko muselo podať novú prihlášku.
Technické podmienky na vstup do Únie aj do eurozóny by zrejme splnilo, no každého nového člena musia štáty potvrdiť jednomyseľne a podpora pre vstup Katalánska by sa v Madride hľadala zrejme veľmi ťažko.
Nejde len o ekonomiku. V súčasnosti tvoria až tretinu obyvateľov Katalánska ľudia, ktorí sa narodili v iných častiach Španielska alebo v zahraničí. Títo necítia katalánsku identitu. Práve na týchto ľuďoch je do veľkej miery založený aj ekonomický rast regiónu.
Navyše, nezávislosť by znamenala aj odchod z NATO a budovanie vlastnej armády, keďže sa nedá očakávať, že by sa Madrid vzdal katalánskeho „podielu“ na španielskych ozbrojených silách.
