WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď sa 18. septembra 1947 americký Úrad pre strategické služby (OSS) zmenil na Ústrednú spravodajskú službu (CIA), vznikla organizácia, ktorá okolo seba vytvára mnoho legiend. Konšpirátori v CIA vidia hlavného hýbateľa diania vo svete, väčšinou v tom negatívnom zmysle.

Oficiálne ide o civilnú spravodajskú službu (OSS slúžila na podporu vojenských operácií počas druhej svetovej vojny), ktorej úlohou je získavať a analyzovať informácie o zahraničných vládach, spolkoch a skupinách. Primárne by tak mala robiť prostredníctvom agentov, na odpočúvanie majú Američania Národnú spravodajskú agentúru (NSA). CIA sa zodpovedá dvom spravodajským výborom v Kongrese a, keďže spadá po exekutívu, najmä americkému prezidentovi.
Nie všetky operácie CIA sa však v posledných desaťročiach končili úspechom a aj americká vláda priznáva, že prostredníctvom CIA niekoľkokrát zasahovala do diania v iných štátoch.
Prinášame niektoré z najvýznamnejších prípadov, ktoré ovplyvňujú dianie vo svete aj po ukončení samotných operácií.
Začalo sa to v Iráne
Americký generál odletel do Iránu stretnúť sa so „starými známymi“. O pár dní neskôr už šach Reza Pahláví odvoláva demokraticky zvoleného premiéra Mohammeda Mosadegha a posilňuje si svoju moc. Iránska armáda najprv odmieta túto zmenu podporiť, no doláre pre hlavných veliteľov a pouličné protesty, ktorých organizátori takisto dostali zaplatené, ju nakoniec presvedčia. Expremiér skončí až do konca života v domácom väzení.
Takto vyzeral v roku 1953 prvý prevrat po druhej svetovej vojne, ku ktorému sa priznala americká vláda. Spolu s Britmi začali éru, keď tajná služba CIA ovplyvňovala dianie v rôznych svetových krajinách.
„Hrozilo, že Irán sa stane terčom sovietskej agresie, a to v čase, keď prebiehala kórejská vojna a napätie medzi Spojenými štátmi a Sovietskymi zväzom sa stupňovalo,“ uvádza CIA v odtajnených dokumentoch, ktoré cituje web Foreign Policy.
Ústredná spravodajská služba
- CIA vznikla 18. septembra 1947 ako civilná spravodajská služba.
- Nahradila Úrad pre strategické služby, ktorý podporoval americké vojenské operácie počas druhej svetovej vojny.
- Spadá pod vládu, spovedá sa teda americkému prezidentovi. V Kongrese ju kontrolujú dva spravodajské výbory.
- Má okolo 21-tisíc zamestnancov, ročný rozpočet približne 15 miliárd dolárov.
- Súčasným riaditeľom je od januára tohto roka Mike Pompeo.
Američanom sa podarilo udržať si moc nad Iránom, ako aj dodávky ropy z tejto krajiny, no medzi bežnými ľuďmi to podporovalo protiamerické nálady. V roku 1979 aj vďaka tomu revolucionári pod vedením ajatolláha Chomejního zvrhli proamerickú diktatúru a zaviedli súčasný teokratický režim. Irán sa tak posunul z jedného extrému k druhému.
Grécko na hranici blokov
Po druhej svetovej vojne v Európe bolo pre Američanov kľúčové „obkľúčiť“ komunistický blok. A tak sa veľmi snažili o to, aby Grécko a Turecko boli súčasťou novovznikajúceho NATO. To sa podarilo a Američania si v Grécku vybudovali veľmi úzke vzťahy s tamojšími generálmi a s tajnou službou.
Američania cvičili grécku armádu, budovali si v krajine vojenské základne a podporovali zásahy proti zakázaným komunistom. To všetko preto, aby Grécko neskončilo v sovietskom bloku.
V roku 1967 pred voľbami hrozilo, že moc preberú ľavičiari, ktorí otvorene hovorili, že Grécko po vstupe do NATO stratilo suverenitu. Američania navrhovali investovať peniaze do zmeny postojov verejnosti, no grécki plukovníci silou prebrali moc a v krajine na sedem rokov vládla junta.
Američania ešte nezverejnili dokumenty z tohto obdobia. Nie sú dôkazy, že by Washington na prevrate priamo spolupracoval, no niektorí agenti s tichým súhlasom nadriadených o plánoch plukovníkov zrejme vedeli a nekonali.
Kuba a legenda Fidela Castra
Keď na konci roka 1959 Fidel Castro a jeho revolucionári prebrali moc nad Kubou, Američania boli zmätení.

Zvrhnutého diktátora Fulgencia Batistu síce roky podporovali, no ku koncu 50. rokov im už aj on začal prekážať. Nevedeli však, čo môžu od mladého veliteľa povstalcov očakávať. Keď Castro začal znárodňovať majetok amerických občanov na ostrove, stal sa hlavným nepriateľom Spojených štátov.
Hneď po nástupe do Bieleho domu v januári 1961 pred prezidenta Johna F. Kennedyho postavili plán na inváziu v Zátoke svíň. Mali ju vykonať kubánski exulanti, ktorých naverbovala a vycvičila CIA.