KYJEV, PRAHA. Je z toho veľký škandál. Iskrí to nielen medzi Ukrajinou a Maďarskom, rozhorčení sú aj v Bukurešti a vo Varšave. Veľvyslanci sú pozývaní na koberčeky a medzi susediacimi štátmi migrujú nóty.
Nie je to prvýkrát, odkedy sa centrom medzinárodného škandálu stal jazyk. Tento krát ide o nový zákon „O vzdelávaní“, ktorý ukrajinský parlament prijal hneď na začiatku školského roka – 5. septembra.
Obsahuje totiž kľúčovú frázu: „vzdelávací proces vo všetkých školských zariadeniach sa uskutočňuje v ukrajinskom jazyku“. Boj o jazyk pritom na Ukrajine už jeden vojenský konflikt vyprovokoval, keď sa začali šíriť správy o zákaze ruštiny.
Zákon proti ruštine
Ukrajina krotí maďarské protesty, menšinám ich jazyky nezakáže Čítajte Ukrajinskí poslanci odhlasovali, že od budúceho školského roka sa v jazykoch národnostných menšín žijúcich na Ukrajine, napríklad v ruštine, maďarčine, rumunčine, poľštine a slovenčine, môžu vzdelávať len deti na prvom stupni základných škôl. Od roku 2020 sa už budú musieť všetky deti žijúce na Ukrajine učiť od prvého ročníka po ukrajinsky.
Zmena sa tak dotkne státisícov detí, dnes sa totiž v jazykoch národnostných menšín vyučuje v 735 školách. Z toho je 90,5 percenta ruských.
Napriek tomu najsilnejšie protesty tento krát nie je počuť z Moskvy, ale od ostatných ukrajinských susedov – najmä od Poliakov, Maďarov a Rumunov. Pritom práve ruština je tým jazykom, ktorý sa snažia Ukrajinci obmedziť.
“Nový zákon o vzdelávaní je zameraný proti právnym a ekonomickým záujmom ukrajinských občanov.
„
Šéf ľvovskej proruskej organizácie Ukrajinská voľba – právo národa Oleg Rostovcev podľa webu Svoboda.org prehlásil, že tento aj iné podobné zákony sú útokmi na ruštinu. A v podstate má pravdu.
Z pôvodne viac ako 15-tisíc ruských škôl ich dnes na Ukrajine funguje 581. Tých rumunských je 75, maďarských 71, moldavské sú tri, poľských je päť a v Užhorode funguje aj slovenská škola.
„Nový zákon o vzdelávaní je zameraný proti právnym a ekonomickým záujmom ukrajinských občanov,“ tvrdí Rostovcev a argumentuje, že Ukrajina porušuje aj Deklaráciu práv národov Ukrajiny z roku 1991 a zákon o ratifikácii Európskej charty regionálnych jazykov a jazykov menšín z roku 2003.
