UKHIA. Vojaci prišli do barmskej dediny okolo ôsmej ráno. Najskôr vypálili niekoľko striel do vzduchu a potom obrátili zbrane na utekajúcich dedinčanov. Ich mŕtve či ranené telá potom dopadali na zem na zelených ryžových poliach. Začala sa vojenská odveta za skorší útok rohingských militantov na policajné stanovištia.
Keď farmár Mohammed Roshid počul streľbu, s manželkou a deťmi utiekol, no jeho 80-ročný otec Jusuf Ali chodiaci len s palicou také šťastie nemal. Roshid hovorí, že videl len to, ako vojaci chytili jeho otca a podrezali mu krk s takou zlosťou, že starému mužovi takmer sťali hlavu.
„Chcel som sa vrátiť a zachrániť ho, ale nejakí príbuzní ma zastavili, pretože tam bolo priveľa vojakov. Bol to najsmutnejší moment môjho života – že som pre môjho otca nemohol nič urobiť,“ hovorí 55-ročný Roshid.
Bangladéš obmedzuje pohyb Rohingov z Mjanmarska, začína očkovať ich deti Čítajte Nik nevie, koľko je mŕtvych
Barmské vojenské čistky v dedine Maung Nu a v desiatkach ďalších obcí, v ktorých žijú Rohingovia – moslimská etnická menšina – spustili exodus asi 389-tisíc utečencov do susedného Bangladéša. OSN hovorí o etnických čistkách. Počet utečencov pritom pravdepodobne ešte narastie.
Tí, čo prichádzajú omráčení, len s pár vecami, väčšinou bosí v bahne, už zaplnili doterajšie tábory a stavajú si ďalšie provizórne prístrešky. Iní len tak sedia na krajnici pri ceste a snažia sa prebojovať cez davy, keď im z nákladných áut zhadzujú vrecká ryže alebo vodu.
“Všetci sme sledovali, čo armáda robila. Zabíjali ich jedného po druhom. A ulice zaplavila krv.
„
Ľudskoprávne organizácie tvrdia, že len zmapovať devastáciu, ktorú za sebou armáda v Barme nechala, bude trvať roky. Satelitné zábery ukazujú vypálené dediny, svedkovia hovoria o vraždení civilistov a aj samotná vláda tvrdí, že 176 rohingských dedín už vyprázdnili. Koľko je mŕtvych, nik nevie, keďže oblasť zostáva pod kontrolou armády.
Niekoľko dedinčanov, ktorí utiekli z dediny Maung Nu porozprávalo o svojich posledných chvíľach v ich domovoch aj o strastiplnej ceste, ktorá nasledovala. Rozprávali sme sa s nimi dva dni v utečeneckom tábore Kutupalong blízko bangladéšskych hraníc. Juhoázijská ľudskoprávna organizácia Fortify Rights tvrdí, že v tejto dedine a troch okolitých je najmenej 150 obetí.
„Neviem ani spočítať, koľko ich bolo,“ opisuje učiteľ Soe Win. „Všetci sme sledovali, čo armáda robila. Zabíjali ich jedného po druhom. A ulice zaplavila krv.“
