WASHINGTON, BRATISLAVA. Kim Čong-un nemusí poslať všetky svoje jadrové zbrane na svojho nepriateľa, na spôsobenie obrovských škôd stačí, aby bol trochu „kreatívny“. Južná Kórea má 24 aktívnych jadrových elektrární, ak by zničil jednu z nich a do vzduchu by sa uvoľnili rádioaktívne látky, mohol by sa opakovať Černobyľ. Ak by ich zasiahol naraz viac, tragédia by sa násobila.
„Predstavte si ten chaos po viacerých haváriách typu Černobyľ. Milióny ľudí sa snažia uniknúť rádioaktivite, kým americké a juhokórejské jednotky bojujú proti severokórejskej armáde,“ predpovedá pre Fox News Harry J. Kazianis, riaditeľ obranných štúdií v Centre pre národné záujmy.

A to je len jedna z možností. Podzemnými tunelmi môže napríklad poslať do Soulu teroristov s chemickými zbraňami. Alebo zaútočiť na IT infraštruktúru. Vojna už nemá len podobu klasických bojov armád.
Milióny ľudí bez domova
Kazianis varuje, že vojna s jadrovou Severnou Kóreou by sa nepodobala na americké vojny posledných rokov. Podľa jeho modelu by sa odohrávala na viacerých frontoch, spôsobila by humanitárnu katastrofu s miliónmi ľudí bez domova, možno s miliónmi obetí. Mestá ako Soul alebo Los Angeles by po jadrových útokoch mohli skončiť v troskách a na ich rekonštrukciu by potom bolo treba miliardy dolárov.
Američania by sa možno strelám s jadrovou hlavicou ubránili, no nikto to nevie naisto, keďže naostro ešte takú skúsenosť nemali a testy ukazujú, že napriek miliardám investovaných dolárov protiraketový systém stále nie je celkom spoľahlivý, píše Politico. Vojna by však takmer určite znamenala koniec pre režim diktátora Kim Čong-una.
A predsa Severná Kórea neprestáva testovať jadrové bomby a balistické strely, aj keď vie, že napätie tým len stupňuje. V noci na piatok otestovala ďalšiu strelu.

Američania sa doteraz riadia takzvanou politikou odstrašenia. „Ak urobíte vec X, ktorá sa mi nepáči, ja urobím vec Y, ktorá bude pre vás ešte horšia,“ zhrnula taktiku pre Atlantic Mira Rapp-Hopperová, odborníčka na ázijské bezpečnostné otázky z Yaleovej univerzity.
Základom tejto taktiky je, že druhá strana musí vedieť, že ste ochotný využiť nástroj odstrašenia. V tomto prípade sa Američania spoliehajú na to, že diktátor Kim si uvedomuje, že ak by napríklad napadol Južnú Kóreu alebo americké územia v Tichomorí, Washington zasiahne plnou silou, čo v konečnom dôsledku povedie k pádu Kimovho režimu. A preto to neurobí.
Ako najväčší úspech tohto postoja sa spomína už len fakt, že ani počas najviac napätých chvíľ studenej vojny žiadna zo strán nepoužila jadrové zbrane, aj keď ich mala k dispozícii.