BRUSEL, ŠTRASBURG. Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v dnešnom uznesení vyzvali na posilnenie kontrol vyvážaných zbraní prostredníctvom kontrolného orgánu EÚ a navrhli sankcie voči členským štátom, ktoré nedodržiavajú minimálne požiadavky v tejto oblasti.
Dvadsať štátov nie je dosť
Uznesenie vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s pretekmi v zbrojení a s vojenskými prístupmi k riešeniu politických konfliktov.
"Musíme posilniť kontrolu vyvážaných zbraní. EÚ by si nemala zakrývať oči, keď sa európske zbrane využívajú na ciele, ktoré nie sú v súlade s našimi pravidlami," uviedla spravodajkyňa uznesenia, švédska poslankyňa Bodil Valerová.
Europarlament chce podľa nej lepšiu kontrolu, sankcie voči krajinám porušujúcim pravidlá a zavedenie zbrojného embarga tam, kde je to potrebné.
Parlament skritizoval členské štáty za porušovanie spoločnej pozície Rady EÚ, ale aj za prijímanie odlišných rozhodnutí týkajúcich sa vývozu v zásade podobných zbraní, ktoré sú určené pre podobných užívateľov.
Poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že iba 20 členských štátov EÚ poskytlo požadované údaje o vývoze zbraní.
Nový orgán na kontrolu zbraní
Nedostatky v tejto oblasti by podľa EP pomohlo odstrániť zriadenie európskeho orgánu na kontrolu zbraní, ktorý by bol pod záštitou šéfky európskej diplomacie.

Mal by sa tiež ustanoviť sankčný mechanizmus zameraný voči štátom, ktoré neplnia spoločnú pozíciu Rady EÚ týkajúcu sa kontroly vývozu zbraní; a kritériá, ktoré musia členské štáty pri rozhodnutí o vývoze zbraní vziať do úvahy, treba rozšíriť o riziko korupcie.
Medzi odporúčania patrí aj vyššia transparentnosť týkajúca sa vyvážaných zbraní včasným poskytovaním informácií o vývozných povoleniach; a europoslanci do konca roka 2018 navrhujú pretransformovať výročnú správu EÚ o vývoze zbraní na on-line databázu s možnosťou vyhľadávania potrebných údajov.
Chcú predísť opätovnému vývozu
EÚ by zároveň mala zaviesť mechanizmy kontroly po vývoze zbraní s cieľom zaručiť, že nedôjde k ich opätovnému vývozu neoprávneným koncovým užívateľom.
Medzi odporúčania sa dostalo aj používanie ozbrojených bezpilotných systémov (dronov) - tie by mali byť na zozname vojenského materiálu, ktorý pri vývoze podlieha kontrole.
Poslanci EP v tejto súvislosti zdôraznili, že vývoz zbraní do Saudskej Arábie porušuje spoločnú pozíciu Rady EÚ, a zopakovali výzvu šéfke diplomacie EÚ Federike Mogheriniovej na uvalenie zbrojného embarga na Rijád.
EÚ je so svojim 26-percentným podielom na celosvetovom exporte zbraní ich druhým najväčším dodávateľom na svete, hneď po USA (33 percent) a pred Ruskom (23 percent). V roku 2015 EÚ najviac zbraní vyviezla na Blízky východ.
Loading
...
Debatovali aj o lesoch
Europoslanci tiež v stredu schválil plán na zvýšenie schopnosti lesov absorbovať oxid uhličitý s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov. Návrh nariadenia je súčasťou boja EÚ proti klimatickým zmenám.
Legislatívny návrh Európskej komisie, na základe ktorého by malo dôjsť k vyrovnaniu produkcie a zachytávania emisií CO2 v sektore využívania pôdy, zmenám vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve, podporilo 532 poslancov, 144 bolo proti a 20 sa zdržalo.
Zákonodarcovia od členských štátov žiadajú zvýšenie absorpčnej kapacity lesov na ich území tak, aby sa dosiahol súlad s dlhodobým cieľom znižovania emisií CO2 do roku 2030 a parížskou klimatickou dohodou. Lesy by tak v roku 2030 mali byť schopné zachytiť viac emisií, ako budú členské štáty produkovať pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy.
Strop pre kredity
Ak absorpčná schopnosť pri využívaní pôdy a lesnom hospodárstve presiahne v prvých piatich rokoch množstvo emisií CO2 pochádzajúcich z činností súvisiacich s využívaním pôdy, členské štáty získajú kredity, ktoré môžu využiť pri dosahovaní cieľov v ďalšom päťročnom období.

Poslanci zároveň vyzvali členské štáty, aby podporovali rozvoj využívania produktov z vyťaženého dreva (drevený stavebný materiál alebo nábytok), lebo tiež prispievajú k zachytávaniu emisií CO2, nakoľko ukladajú uhlík absorbovaný stromami v priebehu ich rastu.
Strop pre využívanie kreditov lesného hospodárstva v kategórii odumretého dreva by sa mal podľa EP zvýšiť z 3,5 percenta ako to navrhovala Európska komisia na sedem percent.
Podľa tohto legislatívneho návrhu členské štáty budú o svojich emisiách podávať výročné správy. Cieľom je vyvážiť produkované a zachytávané emisie pri činnostiach súvisiacich s využívaním pôdy v dvoch päťročných obdobiach 2021-2025 a 2026-2030.
Rozdiel odrátajú z kvót
Pokiaľ sa členskému štátu nepodarí naplniť svoje záväzky v niektorom z týchto období, vzniknutý rozdiel sa mu odpočíta z jeho emisných kvót.
Nemecký poslanec a spravodajca tohto uznesenia Norbert Lins upozornil, že ním vznikol základ pre všeobecné uznanie, ocenenie a podporu európskych lesov s cieľom implementovať parížsku dohodu.
"Zavádzame prepracovaný systém započítavania, ktorý by mohol byť pre zvyšok sveta príkladom. Som presvedčený, že tento systém neohrozí obrovskú multifunkčnosť poľnohospodárstva a lesníctva," uviedol Lins.
K tejto otázke ešte musí prijať vlastnú vyjednávaciu pozíciu Rada EÚ (členské štáty), až potom bude možné rozbehnúť rokovania o konečnom znení novej legislatívy.
Loading
...