BANGKOK. Mjanmarská vodkyňa Do Aun Schan Su Ťij zrušila plány zúčastniť sa na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Jej krajina momentálne čelí ostrej kritike medzinárodného spoločenstva za násilnosti, ktoré viedli najmenej 370-tisíc moslimov z etnika Rohingov, aby z Mjanmarska ušli. Tento masový odchod sa odohral v priebehu necelých troch týždňov.
OSN v utorok nazvala konanie mjanmarských vojsk voči Rohingom "učebnicovým príkladom etnických čistiek". Disponuje totiž satelitnými zábermi, na ktorých vojaci vypaľujú dediny a strieľajú po utekajúcich civilistoch.
Svet bojoval za Su Ťij, ju teraz osud vlastných moslimov nezaujíma Čítajte Líderka bývalej Barmy
Hovorca kancelárie mjanmarského prezidenta v stredu vysvetlil, že Su Ťij zrušila účasť na Valnom zhromaždení, ktoré sa začalo tento utorok, aby sa mohla venovať domácim bezpečnostným problémom.
Agentúra AP v tejto súvislosti pripomína, že Aun Schan Su Ťij nie je mjanmarskou prezidentkou.
Oficiálne zastáva úrad štátnej radkyne a ministerky zahraničných vecí, ale de facto je vodkyňou Mjanmarska - bývalej Barmy, štátu ležiaceho v juhovýchodnej Ázii v širšom indočínskom regióne.
Rohingovia v nemilosti
Hovorca mjanmarského vedenia Zaw Htay v stredu vyhlásil, že 176 dedín, v ktorých kedysi žili Rohingovia, je už vyľudnených.
Všetci ich obyvatelia podľa neho utiekli pred prenasledovaním zo strany miestnych obyvateľov. Rohingovia podľa neho obývali spolu 471 dedín, 176 z nich je už úplne opustených a z ďalších 34 odišlo niekoľko rodín.
K hromadnému úteku Rohingov došlo po násilnostiach, ktoré vypukli v mjanmarskom Jakchainskom štáte 25. augusta. Militanti patriaci k etnicko-náboženskej menšine Rohingov vtedy zaútočili na zhruba 30 policajných staníc. Mjanmarská armáda následne pristúpila k protiútoku na povstalcov.
Vzájomné strety si vyžiadali stovky obetí na životoch, prevažne z radov vzbúrencov. Ako armáda, tak aj povstalci sa vzájomne obviňujú z používania brutality.
Jakchainský štát je najchudobnejšou oblasťou Mjanmarska a žije tam vyše milióna Rohingov. Táto indoárijská národnostná menšina moslimského vierovyznania čelí v prevažne budhistickom a z jazykového hľadiska väčšinovo sinotibetskom Mjanmarsku tvrdým perzekúciám.
