VARŠAVA, BRATISLAVA. Je domovom vzácnych zubrov, žijú tu rysy aj vlky, stromy majú výšku aj štyridsať metrov, sú staršie ako 150 rokov a niektoré vzácne duby majú aj svoje mená.
Žiadne také miesto ako je Bielovežský prales na poľsko-bieloruskom pohraničí už v Európe neexistuje. Posledný rok však v najväčšom a najstaršom európskom pralese počuť čoraz častejšie zvuk motorových píl a ťažkých mechanizmov.
Pre ťažbu v chránenom území, ktorá je podľa Európskej únie nelegálna, môže teraz Poľsko prísť o eurofondy. Súd, ktorý tento týždeň v Luxemburgu prebieha, je však aj o politike.
Poľovník ministrom
V Bielovežskom pralese sa v podobnom množstve ťažilo drevo aj v minulosti. Aj vďaka protestu aktivistov však poľská vláda v roku 2010 obmedzila množstvo vyťaženého dreva a zakázala ťažbu v najchránenejších oblastiach. Tie patria k prírodnému dedičstvu UNESCO a vzťahuje sa na ne aj ochrana EÚ.
Európsky súd nariadil Poľsku zastaviť výrub v Bielovežskom pralese Čítajte V roku 2015 nastúpila v Poľsku vláda konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť a do čela ministerstva životného prostredia sa dostal Jan Szyszko.
Szyszko po nástupe do úradu podľa Deutsche Welle najskôr vyhodil z názvu ministerstva ochrany životného prostredia slovo ochrana, neskôr ho kritizovali za to, že povolil lov zubrov. Problém mal aj po tom, keď pri vypúšťaní chránených bažantov do voľnej prírody prišiel na miesto s puškou.
Práve Szyszko minulý rok povolil ťažbu aj v najviac chránených oblastiach Bielovežského národného parku. Vyťažiť sa tak môže aj trojnásobok toho, čo povoľovali predchádzajúce nariadenia. „Snahou je zastaviť degradáciu biotopov a začať s ich regeneráciu,“ povedal v marci 2016 Szyszko pre médiá. Problémom je podľa neho lykožrút, ktorý prales ničí.
“Skutočným ohrozením pralesu nie je lykožrút, ale intenzívna ťažba.
„
Vedci aj aktivisti však tvrdia, že ťažba dreva problémy s lykožrútom nevyrieši. „Môže to fungovať niekde na lesnej plantáži, no nie v starom zmiešanom lese s rôznym typom stromov – lesníci jednoducho nedokážu odstrániť dosť stromov, aby epidémiu lykožrúta zastavili,“ hovorí pre SME Krzysztof Cibor z poľskej pobočky organizácie Greenpeace.
Odumreté stromy sú podľa neho prirodzenou súčasťou bielovežského ekosystému. „Skutočným ohrozením pralesu nie je lykožrút, ale intenzívna ťažba,“ dodáva.
