ANKARA. Piati novinári a zamestnanci opozičného tureckého denníka Cumhuriyet, ktorí boli zadržaní na základe podozrenia z aktivít spojených s terorizmom, zostanú vo vyšetrovacej väzbe.
Rozhodol o tom v pondelok súd v tureckom meste Silivri, ktorý zamietol ich žiadosti o prepustenie na slobodu.

Súdny proces so zamestnancami denníka, ktorý je veľmi kritický k prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, je odporcami súčasnej tureckej vlády považovaný za útok na slobodu slova v Turecku, poznamenala agentúra Reuters.
Pondelňajšie rozhodnutie súdu je len predbežné, pretože 25. septembra sa uskutoční ďalšie pojednávanie, na ktorom bude prijatý "rozumnejší verdikt", avizoval predseda súdu Abdurrahman Orkun Dag.
Vysvetlil to tým, že nemohol vypočuť troch svedkov predvolaných na pondelkové pojednávanie a získať tak ďalšie dôkazy.
Väznia aj šéfredaktora
Niektorí zo zadržaných strávili vo vyšetrovacej väzbe už desať mesiacov. V pätici väznených je šéfredaktor denníka Murat Sabuncu, predseda správnej rady denníka Akin Atalay, komentátor Kadri Gürsel, investigatívny novinár Ahmet Šik a ekonóm denníka Yusuf Emre Iper.
Prokuratúra tvrdí, že spoločnosť Cumhuriyet prevzali podporovatelia exilového duchovného Fethullaha Gülena, ktorého Ankara obviňuje zo zosnovania vlaňajšieho neúspešného pokusu o vojenský prevrat v Turecku.
Denník Cumhuriyet mal podľa prokuratúry poslúžiť ako nástroj útokov na Erdogana. Okrem toho údajne podporoval aj činnosť teroristických skupín.
Redakcia Cumhuriyetu všetky tieto obvinenia popiera. Obhajca zadržiavaných v pondelok povedal, že súd ignoroval dôkazy, ktoré boli predložené. "Keďže ide o politický proces, materiálne dôkazy sa neberú do úvahy," povedal advokát Tora Pekin.
Asymetrická vojna a štyridsaťročný trest
Z napomáhania rozličným teroristických skupinám bolo obvinených 17 predstaviteľov vedenia denníka Cumhuriyet, jeho novinárov a ďalších zamestnancov. Zvyšní 12 až do najbližšieho pojednávania zostávajú na slobode alebo sú súdení v neprítomnosti.
Podľa agentúry Reuters prokuratúra pre obvinených žiada do 43 rokov väzenia za to, že viedli proti Erdoganovi útoky prostredníctvom "asymetrických metód vedenia vojny".
Steven Ellis z Medzinárodného tlačového inštitútu (IPI), ktorý sa zúčastnil na pondelkovom pojednávaní, označil obvinenie vznesené voči kolegom z denníka Cumhuriyet, za "smiešne".

Uviedol tiež, že budúcnosť rokovaní o vstupe Turecka do EÚ by sa mala odvíjať od verdiktu v kauze Cumhuriyet. Podľa Ellisa je tento prípad "v protiklade k hodnotám, ktoré EÚ dáva do popredia".
Nové zatykače
Turecké úrady vydali v utorok príkaz na zadržanie 63 osôb, medzi ktorými je aj 45 bývalých zamestnancov rozviedky. Informovala o tom turecká tlačová agentúra Anadolu, podľa ktorej sú dané osoby podozrivé z napojenia na hnutie exilového duchovného Fethullaha Gülena, označované tureckými orgánmi ako Fethullahova teroristická organizácia (FETÖ).
FETÖ podľa tureckého vedenia stála za prípravami pokusu o vojenský prevrat, ktorý sa odohral vlani v júli, ale skončil sa neúspechom.
Anadolu dodala, že operácia na zadržanie osôb, na ktoré bol vydaný zatykač, sa koná v 21 provinciách Turecka. Deväť osôb bolo zadržaných v metropole Ankara.
Pokus o vojenský prevrat v Turecku sa uskutočnil 15. júla 2016, keď sa časť príslušníkov armády pokúsila s použitím tankov a lietadiel zosadiť vládu a prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Ostreľovali pritom parlament a iné lokality.
Po výzve prezidenta a ignorovaní zákazu vychádzania vyhláseného pučistami vyšli do ulíc tisíce ľudí a postavili sa prevratu na odpor. O život prišlo približne 250 ľudí a ďalších viac ako 2000 bolo zranených. Zabitých bolo aj 35 sprisahancov.
Ankara tvrdí, že pokus o prevrat zorganizovala FETÖ, ktorú z amerického exilu riadil Gülen. Ten to však rozhodne odmietol.
Po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat turecké vedenie začalo rozsiahle čistky proti sympatizantom Gülenovho hnutia. Z vládnych úradov tak bolo prepustených viac ako 100-tisíc ľudí. Pre podozrenie z napojenia na teroristické skupiny bolo zatknutých vyše 50-tisíc ľudí.