PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzsky zákonník práce vychádza každý rok nanovo. Červená kniha má v súčasnosti 3324 strán, každým rokom sa rozširuje.
Len vyhadzovaniu zamestnancov sa v ňom venuje 170 strán, o bezpečnostných pravidlách hovorí 420. Stovky strán o platoch, o špecifikách jednotlivých odvetví či územných výnimkách.
Práve tento zákon z roku 1906 je jedným zo symbolov Francúzska a podľa ekonómov aj jedným z dôvodov, prečo ekonomika krajiny stagnuje.
Málokto sa totiž v celom zákonníku vyzná, pravidlá sú písané príliš vágne a takzvané pracovné súdy sa prikláňajú na stranu zamestnancov.
Macron u Fica uspel, aj on chce vyššie platy pre vyslaných pracovníkov Čítajte „Myslíte si, že ste zamestnanca vyhodili správne, ale nakoniec aj tak musíte platiť veľké odškodné,“ posťažoval sa Pierre Kuchly, majiteľ fabriky pri Paríži. A preto sa bojí prijímať nových ľudí, prípadné ukončenie pracovného pomeru môže byť pre firmy likvidačné.
Prvýkrát ulica vyhrala
Práve zmena v zákonníku práce je jednou z hlavných priorít nového prezidenta Emmanuela Macrona. Keď ešte pred rokom presadzoval jeho zmeny ako minister hospodárstva, odbory vyšli do ulíc a vláda prezidenta Francoisa Hollanda ustúpila.
Macron z nej vtedy odišiel, vyhral voľby a jeho hnutie ovládlo aj parlament. Zákonník chce zmeniť tak, aby bolo jednoduchšie ukončiť pracovný pomer, najmä vďaka obmedzeniu veľkých odstupných. Firmy by mohli rokovať priamo so zamestnancami a mohli tak obísť odborárov.
Na týchto rokovaniach by si mohli vytvárať vlastné pravidlá a nie všetky vzťahy by tak museli mať oporu v gigantickom zákonníku. Návrhy zmien už vláda poslala do parlamentu.
A Macrona rovnako ako pred rokom čaká odpor odborov, ktoré na utorok 12. septembra avizovali veľké štrajky. Konkrétne krajne ľavicové odbory CGT. „Rozhodli sa, že porušia zákonník práce,“ povedal predák Philippe Martinez v júni po rokovaniach sa prezidentom. „Pracovníci budú mať menej práv.“
Prečo nepotrebujeme v EÚ Napoleonov Čítajte V uliciach ich však nepodporia ešte väčšie odbory CFDT, hnutie Nezlomné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona zas organizuje vlastný protest koncom mesiaca. A ľavicové skupiny sa nedohodnú na spoločnom postupe s krajne pravicovým Národným frontom, aj keď jeho líderka Marine Le Penová pred jarnými voľbami takisto používala antiglobalistickú rétoriku, pripomína pre SME Pavol Szalai z webu Euractiv.
„Pripravované protesty určite Francúzsko neparalyzujú,“ predpovedá Szalai. „Vláda si v nich zmeria svaly s ulicou, ale neúčasť viacerých opozičných síl naznačuje prevahu vlády. Úspechom bude, ak odporcovia vôbec dosiahnu čísla z čias, keď protestovali proti minulej reforme zákonníka práce.“
