MIAMI. Neobvyklý a náhly zrod štyroch veľkých hurikánov v Atlantiku podnietil nové diskusie vedcov o sile a množstve extrémnych poveternostných javov, napísala v sobotu agentúra AFP.
Podľa Phila Klotzbacha z Coloradskej univerzity vznikli v Altantiku tri hurikány so silou väčšou než 144 kilometrov za hodinu zatiaľ len štyrikrát.
Irma, gigantická tlaková níž s veľkosťou štátu Texas, sa svojou silou radí medzi štvrtý a najvyšší piaty stupeň Saffir-Simpsonovy stupnice, ktorá sa sila hurikánov meria.
Až v nedeľu udrie na Floridu, bude to prvýkrát, čo Spojené štáty zasiahli súčasne dva hurikány so silou štvrtého či piateho stupňa.
Vedci sa sporia
V 60. až 80. rokoch minulého storočia bola aktivita hurikánov slabšia. Zvrat ale nastal v polovici 90. rokov.
O jeho príčinách sa vedci sporia, časť z nich zmenu pripisuje nižšiemu zamoreniu ovzdušia nad Atlantikom.

Po druhej svetovej vojne sa zvýšila priemyslová aktivita v USA a Európe a zamorenie ovzdušia blokovalo prístup slnečných lúčov.
To Atlantik ochladilo a znížilo tak pravdepodobnosť vzniku hurikánov, „poháňaných“ vlhkosťou a teplom.
Zamorenie ovzdušia sa ale postupne znižuje a vody Atlantiku sa ohrievajú. Podľa Gabriela Vecchiho z Princetonskej univerzity k otepľovaniu prispieva aj globálny skleníkový efekt. Vznik silných hurikánov je tak pravdepodobnejší.
Prirodzené striedanie
Iní vedci naopak pripisujú poveternostnú dynamiku prirodzenému striedaniu teplotných cyklov Atlantiku, ktoré trvajú niekoľko desaťročí.

„Vo vedeckom svete teraz prebieha debata o tom, či otepľovanie oceánov je dôsledkom obmedzeného zamorenia alebo prirodzeného cyklu,“ povedal AFP Vecchi.
Klimatológ Michael Mann z Pennsylvánskej univerzity je presvedčený, že rast teploty oceánov a následný vznik silných hurikánov je spojené s globálnym otepľovaní.
„Teplota hladiny oceánu v posledných rokoch rekordne vzrástla a zároveň sa na južnej a severnej pologuli zrodili tie najsilnejšie hurikány, merané silou vetra. Jedným z nich je Irma,“ povedal Mann.