KODAŇ. Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch v piatok zverejnila satelitné zábery častí mjanmarského mesta Maungdaw a jeho okolia, na ktorých je vidno len čiernu spálenú krajinu a dá sa na nich napočítať najmenej 450 vypálených domov.
Zábery boli zhotovené 2. septembra, pričom päť dní predtým, 28. augusta, bola oblasť podľa satelitných údajov v plameňoch.
Násilie a utečenci
Phil Robertson, zástupca riaditeľa Human Rights Watch pre Áziu, v piatok požiadal mjanmarskú vládu, aby do oblastí, v ktorých sa koncom minulého mesiaca odohrávali násilnosti medzi väčšinovou budhistickou populáciou a menšinovými moslimskými Rohingami, vpustila medzinárodných pozorovateľov.
Vláda sa k tejto požiadavke zatiaľ nevyjadrila.
Mjanmarská vláda tvrdí, že pri zrážkach zahynulo najmenej 400 ľudí a z vyvolania napätia obviňuje Rohingov. Podľa mnohých pozorovateľov sú však tieto tvrdenia účelové a nepravdivé.
Rohingovia naopak tvrdia, že na nich zaútočila mjanmarská armáda a davy rozvášnených budhistov. Státisíce Rohingov pred nepokojmi utiekli z Mjanmarska do susedného Bangladéša. Počet utečencov sa odhaduje na 270-tisíc.
Loading
...Petícia proti Su Ťij
V súvislosti s prenasledovaním Rohingov sa na na stránke Change.org objavila aj petíciu za odobratie Nobelovej ceny mieru mjanmarskej političke Aun Schan Su Ťij, podporilo ju viac ako 386-tisíc ľudí.
K výzvam adresovaným Su Ťij, aby zakročila v záujme ochrany Rohingov, sa vo štvrtok pridal i juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, ktorý je takisto držiteľom Nobelovej ceny mieru.
Samotná mjanmarská líderka medzitým odsúdila "záplavu dezinformácií" o postavení a situácii rohinskej menšiny v Mjanmarsku, ktoré podľa nej šíria "teroristi".
Nobelovku nie je možné odobrať
Organizácia, ktorá dohliada na udeľovanie Nobelových cien mieru, sa vyjadrila, že toto ocenenie Su Ťij nie je možné odobrať.
Riaditeľ Nórskeho Nobelovho inštitútu Olav Njölstad v e-maile pre agentúru AP uviedol, že vôľa zakladateľa ceny Alfreda Nobela ani pravidlá Nobelovej nadácie neposkytujú takúto možnosť.
"Žiadny z výborov udeľujúcich cenu v Štokholme a Osle nikdy neuvažoval o jej odobratí po tom, ako bola udelená," napísal.
Su Ťij ešte ako prenasledovaná opozičná politička získala v roku 1991 Nobelovu cenu mieru za svoj "nenásilný boj za demokraciu a ľudské práva", ktorým vzdorovala vtedajšiemu vojenskému vedeniu Mjanmarska.
Po tom, ako jej strana v roku 2015 zvíťazila vo voľbách, sa stala hlavnou štátnou radkyňou, čo v Mjanmarsku zodpovedá funkcii predsedníčky vlády.
