RANGÚN, BRATISLAVA. Najprv prišla raketa priamo do stredu dediny. Potom niekoľko nábojov a po nich vojaci s plameňometmi. Dôsledne poliali všetky domy benzínom a zapálili ich.
Maungdaw v Barme skončil celý v plameňoch.
Obyvatelia dediny odišli cez hranice do Bangladéša a pridali sa k asi 165-tisíc utečencom, ktorí v posledných dvoch týždňoch prekročili hranice, aby ušli pred zásahmi armády, ktoré už aj OSN označuje za etnické čistky.
Obeťami sú Rohingovia, moslimská menšina, ktorej Barma počas diktatúry armády desaťročia nepriznávala ani len občianstvo. Rohingov označujú ich za nelegálnych prisťahovalcov z Bangladéša.
Rohingovia pritom v štáte Rakhine žijú minimálne 150 rokov. A v poslednom roku zjavne armáda spustila kampaň na ich úplne vyhladenie.
Útoky na ich dediny sú podľa utečencov podrobne naplánované, nejde o odvetné opatrenia v amoku, ale dôkladne pripravené akcie.
Aktivistka Su Ťij kritizovala dezinformácie o osude Rohingov Čítajte Milovaná sestra
Desmond Tutu je legendárnym bojovníkom proti apartheidu v Juhoafrickej republike a držiteľ Nobelovej ceny. Narastajúci horor a etnické čistky Rohingov ho donútili prehovoriť aj o Aun Schan Su Ťij, ktorú považuje za „hlboko milovanú sestru“. Aj ona dostala v roku 1991 nobelovku.
„Roky som mal na stole vašu fotografiu, aby mi pripomínala nespravodlivosť a obetu, ktorú ste položili z lásky k barmskému ľudu. Symbolizovali ste tú správnu stranu,“ napísal jej v otvorenom liste.
Su Ťij bola dvadsať rokov symbolom odporu voči vojenskej junte, ktorá vládla v Barme od 60. rokov.
Tá ju držala v domácom väzení. Mohla síce odísť do Británie za svojou rodinou, no už by sa nemohla vrátiť do vlasti, kde sa stala ikonickou postavou. A tak ostala a zmeškala napríklad pohreb svojho manžela.
Zvíťazila a dostala sa na slobodu. Jej strana mohla kandidovať a ona sa stala de facto líderkou krajiny – je hlavnou poradkyňou vlády a ministerkou zahraničných vecí. Teraz už nesie zodpovednosť aj za vraždenie, ktoré sa odohráva v štáte Rakhine.
