BUDAPEŠŤ. Solidarita, ako ju interpretuje predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker, nie je v súlade s právnymi normami Európskej únie (EÚ), ale ani s historickými tradíciami Maďarska, reagoval vo štvrtok predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Junckerov stredajší list.
EK je pripravená rýchlo preskúmať žiadosť Maďarska o ďalšiu finančnú podporu pre ochranu vonkajších hraníc EÚ, uviedol Juncker v stredu v liste Orbánovi, v ktorom však zároveň pripomenul, že solidarita je "cesta s obojsmernou premávkou".
Nie sú prisťahovaleckou krajinou
Podľa agentúry MTI obsah Orbánovej odpovede Junckerovi zverejnil hovorca premiéra Bertalan Havasi. V nej predseda vlády okrem iného zdôrazňuje, že Maďarsko v uplynulých rokoch chránilo spoločné hranice nasadením tisícov policajtov a vojakov, ale aj vybudovaním hraničných zábran z vlastného rozpočtu.
Brusel získal s kvótami muníciu, Orbán svoj boj nevzdáva Čítajte Orbán podotkol, že Maďarsko nepatrí medzi krajiny, ktoré mali svoje kolónie a ktorým vyplývajúc z ich povinností z dejín vznikli prisťahovalecké krajiny.
"Maďarsko nie je prisťahovaleckou krajinou a ani sa ňou nemieni stať. Neprijmeme, aby nás k tomu prinútili," zdôraznil.
Maďarský ministerský predseda vyjadril počudovanie nad tou pasážou Junckerovho listu, v ktorej predseda EK spája otázku prisťahovalectva s kohéznymi fondmi. Podľa jeho slov platné európske právne normy čosi takéto nepripúšťajú.
Dodal, že názorom jeho vlády je, že veľká časť zdrojov kohéznych fondov napokon skončila v podnikoch veľkých členských krajín EÚ, pritom tie profitovali aj z otvorenia trhov nových členských štátov.
Orbán predsedu EK opakovane vyzval, aby Únia uhradila polovicu toho, čo maďarská strana vynaložila na vybudovanie ochranného plotu na ochranu vonkajšej hranice EÚ. Podčiarkol, že zábrany a pohraničná stráž chránili nielen maďarských občanov, ale aj občanov Rakúska, Nemecka a ďalších európskych krajín.
“Maďarsko nie je prisťahovaleckou krajinou a ani sa ňou nemieni stať. Neprijmeme, aby nás k tomu prinútili.„
Požiadali o úhradu nákladov
Maďarsko minulý týždeň oznámilo, že požiadalo Brusel, aby uhradil polovicu z celkovej sumy 883 miliónov eur, ktorú maďarská strana vynaložila na vybudovanie plotu na ochranu vonkajšej hranice Európskej únie.
Dvojitý plot na hraniciach so Srbskom dlhý 175 kilometrov a zábrany chrániace väčšiu časť hraníc s Chorvátskom boli súčasťou kontroverznej migračnej politiky maďarského premiéra.
Budapešť tvrdila, že EÚ by v tomto smere mala demonštrovať "európsku solidaritu". Pripomenula tiež, že finančnú podporu zo spoločného európskeho rozpočtu na podobné účely získali aj ďalšie členské krajiny Únie.
Len v naliehavých prípadoch
Juncker v liste Orbánovi uviedol, že EÚ preskúma žiadosť Maďarska o ďalšiu finančnú podporu len v konkrétnych naliehavých prípadoch.
Orbán musí prestať s protieurópskou hystériou, vyhlasujú maďarskí liberáli Čítajte Zdôraznil tiež, že Maďarsko sa v rokoch 2014 a 2015 mohlo spoliehať na iné formy finančnej a operačnej podpory a získalo aj tri finančné granty v hodnote 6,26 milióna eur.
V liste Orbánovi pripomenul aj sumu 40 miliónov eur z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ktoré Maďarsko získalo na obdobie 2014-2020.
Okrem toho šéf eurokomisie upozornil aj štrukturálne fondy vo výške 25 miliárd eur, ktoré má Maďarsko k dispozícii v rozpočtovom období 2014-2020. Uvedená suma predstavuje tri percentá maďarského HDP; ide o najvyšší podiel na HDP zo všetkých členských štátov EÚ.
Komisia opakovane tvrdila, že môže finančne podporovať opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ, ale nikdy nebude financovať výstavbu plotov.
