MADRID, BRATISLAVA. Obyvateľov majú o polovicu viac ako Slovensko, zhruba sedem miliónov. Zároveň patria k najbohatším regiónom v celej Európskej únii a o nezávislosť sa usilujú už dlhé roky. Vo svojej vlastnej domovine môžu používať oficiálny jazyk, no vo zvyšku krajiny nie.
Na mapu sveta môže už onedlho pribudnúť najmladší štát sveta, hoci jeho národ je jedným z najstarších v Európe.
V stredu vláda v Katalánsku so sídlom v Barcelone vyhlásila referendum o odtrhnutí sa od zvyšku Španielska. Madrid ho považuje za neústavné, protizákonné a vlastne úplne zbytočné, podobne ako rovnaké hlasovanie spred troch rokov. Dopadlo vtedy úspešne, ale z pohľadu španielskej federálnej vlády to bol len obyčajný prieskum verejnej mienky.
Za odtrhnutie sa od zvyšku krajiny sa vyslovilo až 80 percent voličov. K urnám vtedy prišli dva milióny voličov, takmer polovica z oprávnených voličov. Aj tak to nestačilo. Katalánci naďalej zostali súčasťou Španielska.
Európska únia už Kataláncov takisto varovala - ak sa odtrhnú, nemusia zostať členom bloku. "Odtrhnutý člen nie je člen EÚ," reagoval pred prvým referendom podľa portálu Euractiv viceprezident Európskej komisie Joaquin Almunia.
Katalánec na Slovensku: Nerešpektujú nás
“My Katalánci sme mierumilovný národ. Nikto nebude vyťahovať zbrane, náš boj je demokratický. Chceme len, aby požiadavky nášho parlamentu a ľudu sa rešpektovali.
„
„Dlho nás nerešpektovali, prehliadali, čo chceme,“ hovorí pre SME Katalánec Hilari Ruiz de Gauna i Torres. Na Slovensku žije už viac ako 20 rokov, ale keď sa ho opýtate, či je Španielom, odpovie jasne. „Som Katalánec, Katalánsko je mojou domovinou, aj keď na Slovensku sa cítim ako doma. Domovinu má každý len jednu, aj keď domov môže mať iný.“
Torres patrí k tým, ktorí za nezávislosť Katalánska neúspešne bojujú už roky. Nikdy to nebol krvavý boj, napríklad na rozdiel od Baskicka.
