BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Utečenci a kvóty boli ešte pred rokom hlavnou politickou témou maďarského premiéra Viktora Orbána.
Ulice Budapešti zaplavili plagáty so sloganmi ako „Vedeli ste, že útoky v Paríži vykonali migranti?“ alebo „Vedeli ste, že od začiatku migračnej krízy zomrelo v Európe v dôsledku teroristických útokov viac ako 300 ľudí?“.
Vláda tiež vydala brožúrky o tzv. no-go zónach, ktoré podľa nej vznikli, lebo do Európy prichádzajú moslimovia. Kampaň vrátane neúspešného referenda o kvótach stála Maďarsko asi 50 miliónov eur.
Európsky súd zamietol žalobu o utečeneckých kvótach, Fico rozhodnutie rešpektuje Čítajte Na jeseň k urnám prišlo len 44 percent Maďarov. Keďže 98 percent z nich odmietalo, aby Brusel prikázal Maďarsku prijať utečencov, Orbán napriek tomu, že referendum bolo neplatné a na súčasný systém kvót sa nevzťahovalo, hovoril o víťazstve.
Aj prehru v Luxemburgu, kde Európsky súdny dvor spoločnú žalobu Maďarska a Slovenska proti relokačnému mechanizmu zamietol, maďarský premiér zrejme obráti vo svoj prospech.
Ohrozená Európa?
Slovensko-maďarská prehra v Luxemburgu je skôr politickou prehrou, hovorí pre SME odborníčka na migráciu z bruselskej Nadácie otvorenej spoločnosti Giulia Laganaová.
"Môže to mať politické dôsledky, určite predĺži ruku Európskej komisii aj štátom, ktoré chcú azylový systém reformovať. Môže to ovplyvniť napríklad vznik trvalého systému relokácií. Rozhodnutie súdu je pre Brusel muníciou, no na reformu potrebuje aj politickú vôľu, najmä čo sa týka krajín V4," hovorí Laganaová.
“Rozhodnutie súdu o kvótach je muníciou pre Brusel.
„
„Týmto rozhodnutím je ohrozená budúcnosť celej Európy,“ reagoval podľa webu Origo.hu maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó. „Proti tomuto rozhodnutiu budeme bojovať a ten skutočný boj sa začína až teraz,“ povedal.
Kým Slovensko prijalo šestnásť utečencov, Maďarsko neprijalo ani jedného. Práve preto Slovensko tesne ušlo právnemu postupu, ktorý Komisia začala proti Maďarom, Čechom a Poliakom. Kým prehra v Luxemburgu zatiaľ žiadne sankcie neznamená, pri druhej žalobe krajinám hrozia aj pokuty.
„Brusel sa otvorene postavil na stranu terorizmu,“ reagoval Orbán podľa agentúry Bloomberg v júni, keď Komisia svoj zámer oznámila. Laganaová si myslí, že aj prehru dokáže obrátiť vo svoj prospech. "Boj proti Bruselu a jeho rozhodnutiam je súčasťou jeho politickej kampane," tvrdí analytička.
Maďarsko pomoc odmietlo
Orbán sa do ďalšieho konfliktu s Úniou pustil minulý týždeň, keď vyzval Európsku komisiu, aby zaplatila polovicu nákladov na výstavbu plota a ochranu hraníc krajiny. Riešenie migračnej krízy si podľa neho vyžiadalo 883 miliónov eur.
