LUXEMBURG, BRATISLAVA. Slovensko a Maďarsko v Luxemburgu neuspeli so žalobou proti Rade EÚ v otázke migračných kvót.
Mechanizmus schválila Európska únia ešte v roku 2015. Relokáciou 120-tisíc utečencov chceli pomôcť preplneným táborom v Grécku a Taliansku. Migrantov z týchto dvoch krajín mali v rámci EÚ rozmiestniť do konca tohto mesiaca.
Proti systému hlasovalo Slovensko, Maďarsko, Česko aj Rumunsku, ale len prvé dve menované krajiny sa obrátili aj na Európsky súdny dvor.
Fico rozhodnutie rešpektuje
Slovenský premiér Robert Fico v reakcii uviedol, že rozhodnutie Európskeho súdneho dvoru EÚ jeho vláda rešpektuje a Slovensku podľa neho nehrozia žiadne postihy. "Na politickom postoji mojej vlády pokiaľ ide o kvóty a migrantov sa absolútne nič nemení," povedal Fico.
Mali by sme sa rozhodnúť, o čo nám v spore s Úniou ide Čítajte Rozsudok podľa neho neprináša "žiadnu novú kvalitu, len Súdny dvor EÚ má iný právny názor na procedúru prijímania takýchto rozhodnutí".
Pred takmer dvoma rokmi pritom Fico tvrdil, že jeho vláda podáva žalobu, aby Slovensko vyhralo a nie prehralo. Či bude rešpektovať rozhodnutie súdu aj v prípade, ak žalobu odmietne reagoval protiotázkou "prečo dopredu hovoríme, aké bude rozhodnutie?"
Z utečeneckej krízy Smer urobil hlavnú tému predvolebnej kampane, hoci cez Slovensko žiadni utečenci neprechádzali.
Prieskumy verejnej mienky vtedy ukazovali, že väčšina ľudí je proti prijatiu utečencov na Slovensko. Ficova druhá vláda podala žalobu v decembri 2015, čo bolo tri mesiace pred parlamentnými voľbami.
Vynechali parlamenty
Slovensko a Maďarsko namietali proti systému a v žalobe tiež tvrdili, že systém mal byť schválený súhlasom všetkých členských štátov, nie nadpolovičnou väčšinou.
Súdny dvor tvrdí, že systém je dočasným riešením na núdzovú situáciu a preto môže Únia spraviť výnimky v legislatívnom procese a o kvótach tak nemuseli rozhodovať národné parlamenty.
V tlačovom komuniké tiež Európsky súdny dvor označuje mechanizmus ako primeraný spôsob, "aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015".
Slovensko a Maďarsko v žalobe tvrdili, že relokácie nie sú adekvátnym riešením utečeneckej krízy.
Slovensko a pár žiadateľov o azyl
Slovensko malo podľa kvót prijať 652 utečencov z Grécka a 250 utečencov z Talianska. Minister vnútra Robert Kaliňák na tlačovej konferencii povedal, že Slovensko zatiaľ prijalo 60 16 migrantov.
“Tento mechanizmus skutočne a primeraným spôsobom prispieva k tomu, aby mohli Grécko a Taliansko čeliť dôsledkom migračnej krízy z roku 2015.
„
Kým Slovensko prijalo v rámci mechanizmu len pár žiadateľov o azyl, systém nerešpektovala maďarská, poľská ani česká vláda.
Kým Poľsko a Maďarsko nepremiestnilo jediného utečenca, Česko tak nespravilo od augusta 2016. Európska komisia preto proti nim začala právne konanie.
Jedným z argumentov žaloby bola aj nefunkčnosť systému - štáty doteraz premiestnili asi 28-tisíc utečencov. Finálna upravená dohoda pritom hovorí, že z gréckych a talianskych táborov by malo do jednotlivých európskych štátov putovať 160-tisíc utečencov.
Reakcie:
- Koaličný Most-Híd rozhodnutie neprekvapilo. "Už pri podávaní žaloby sme vyjadrili náš odmietavý postoj k takémuto kroku. Pri vstupe do vlády sme rokovali s našimi partnermi aj o jej stiahnutí, no pre ich odmietavý postoj sa tak nestalo," pripomína Most-Híd. Rozhodnutie sa dalo očakávať podľa strany preto, že jedným zo základných princípov fungovania európskeho spoločenstva je solidarita. "Nielen s utečencami, ale solidarita s krajinami, ktoré sa ocitli v ťažkostiach. Krajiny EÚ najviac postihnuté migráciou potrebujú spoločné, ale hlavne efektívne riešenie," vysvetlila strana, ktorá ale súčasne dodáva, že povinné kvóty odmieta, keďže nefungujú. "Riešením na problémy tejto celoeurópskej krízy je pravdepodobne súbor opatrení, ktoré budú prihliadať na vývoj migračnej krízy a budú intenzívnejšie riešiť problémy tam, kde vznikajú," nazdáva sa Most-Híd.
- V EÚ to nefunguje tak, že si postavíme hlavu, dáme žalobu a myslíme si, že problém je tým vyriešený. V únii treba rokovať. Reagovala poslankyňa OĽaNO Veronika Remišová. "Nepotrebujeme prázdne reči doma. Potrebujeme, aby premiér vyjenával s partnermi a snažil sa presadiť slovenské záujmy," doplnila. Premiér Fico podľa nej urobil v prvom rade chybu, keď podpísal Lisabonskú zmluvu bez vyrokovania výnimiek, ktoré zohľadňujú slovenský národný záujem. "Migračnú krízu mal riešiť v čase, kedy vznikla, a snažiť sa presadzovať riešenia prijateľné pre Slovensko medzi ostatnými krajinami EÚ. Presne tak, ako to urobil francúzsky prezident Emmanuel Macron pri smernici týkajúcej sa vyslaných pracovníkov," zdôraznila Remišová.
- Rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu je aj rozsudkom o naivnej, nerealistickej a nezodpovednej európskej politike premiéra Roberta Fica (Smer) reagoval poslanec Národnej rady za Sme rodina Milan Krajniak. "Európsky súdny dvor jednoznačne rozhodol, že Slovensko nemá v takejto kľúčovej otázke právo veta a môže byť prehlasované," doplnil Krajniak, ktorý vidí dôvod aj v Lisabonskej zmluve. Za nerealistickú a naivnú považuje aj Ficovu politiku v otázke jadra EÚ. "Jadro je premiérov megapodvod," vyhlásil s tým, že Fico bude môcť v Bruseli iba sedieť, šúchať nohami a počúvať, čo mu prikáže Nemecko a Francúzsko.
- Celá žaloba Slovenska a Maďarska proti Rade EÚ v otázke migračných kvót na Európsky súdny dvor bola len súčasťou predvolebnej kampane Roberta Fica (Smer), uviedol predseda OKS Ondrej Dostál. Ako ďalej uviedol, Slovensko a Maďarsko namietali proti systému a v žalobe tiež tvrdili, že systém mal byť schválený súhlasom všetkých členských štátov, nie nadpolovičnou väčšinou. "Súdny dvor tvrdí, že systém je dočasným riešením na núdzovú situáciu, a preto môže Únia spraviť výnimky v legislatívnom procese a o kvótach tak nemuseli rozhodovať národné parlamenty," dodal. Podľa Dostála kauza poukazuje na "pokrytectvo Roberta Fica", ktorý vyhlasuje, že Slovensko musí patriť do "prvej ligy". "Pritom je viac ako pravdepodobné, že v integračnom jadre sa väčšina rozhodnutí bude robiť väčšinovo a nie konsenzuálne a vplyv národných parlamentov bude marginalizovaný," tvrdí predseda OKS.
