BANGKOK. Systematické prenasledovanie moslimskej menšiny je na vzostupe na celom území Mjanmarska, nielen v Jakchainskom štáte na severozápade tejto krajiny.
Uviedla to vo svojej v utorok zverejnenej správe mjanmarská nezávislá ľudskoprávna organizácia Burma Human Rights Network (BHRN).
Prenasledovanie má podporovať vláda
Čím sa previnili Rohingovia? Čítajte BHRN tvrdí, že toto prenasledovanie je podporované vládou, časťou budhistických mníchov v krajine, ako aj ultranacionalistickými občianskymi zoskupeniami.
V správe BHRN sa konštatuje, že prechod k demokracii v Mjanmarsku umožnil, aby "vžité predsudky ovplyvnili konanie novej vlády" a viedli k ďalšiemu rozšíreniu "nebezpečného tvrdenia", že moslimovia sú vo väčšinovo budhistickom Mjanmarsku "cudzím" prvkom.
Správa BHRN bola skoncipovaná na základe zistení z viac ako 350 interview zachytávajúcich pomery vo vyše 46 mestách a dedinách. Prieskum sa uskutočnil v priebehu ôsmich mesiacov počínajúc marcom 2016.
Úrady hovoria o legitímnom boji
Mjanmarská vláda na správu BHRN bezprostredne nereagovala. Mjanmarské úrady však odmietajú tvrdenia o akejkoľvek diskriminácii rohinskej menšiny a tvrdia, že bezpečnostné zložky v Jakchainskom štáte vedú "legitímny" boj proti "teroristom".
Správa BHRN pritom konštatuje, že mjanmarské úrady mnohým moslimom rôznych národností v krajine odmietli vydať občianske preukazy. V niektorých lokalitách moslimovia nemajú prístup k svojim modlitebniam a najmenej 21 obcí v krajine bráni moslimom, aby vstúpili na ich územie. Toto opatrenie má podporu vládnych úradov, uvádza sa v správe.
Pokiaľ ide o samotný Jakchainský štát, správa konštatuje rastúcu segregáciu medzi komunitami budhistov a moslimov a veľmi prísne reštrikcie pri cestovaní, ktoré moslimským Rohingom obmedzujú ich prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.
Zaobchádzanie s približne 1,1 miliónom moslimských Rohingov je najväčšou výzvou, ktorej čelí de facto líderka krajiny Aun Schan Su Ťij, ktorá podľa svojich kritikov nerobí dosť pre ochranu tejto moslimskej menšiny pred prenasledovaním.
Organizácia Burma Human Rights Network sídli v Londýne a za dodržiavanie ľudských práv, práv národnostných menšín a slobodu vierovyznania v Mjanmarsku bojuje od roku 2012.
Zareagovala Európska únia
Európska únia v utorok v stanovisku k situácii v Mjanmarsku požiadala o neobmedzený humanitárny prístup a podporu pre humanitárnych pracovníkov v záujme poskytnutia pomoci pre 350-tisíc zraniteľných ľudí v Jakchainskom štáte na východe krajiny.
Komisár EÚ pre humanitárnu pomoc a krízový manažment Christos Stylianidis zdôraznil, že treba predísť ďalšiemu zhoršovaniu už vážnej humanitárnej situácie v Jakchainskom štáte.
Ide o najchudobnejšiu oblasť Mjanmarska, kde žije vyše milióna členov moslimskej menšiny Rohingov. Tisíce z nich v poslednom období utiekli zo svojich domovov pre prenasledovanie zo strany väčšinového obyvateľstva vyznávajúceho budhizmus.
"Vyzývam všetky strany, aby znížili napätie a plne dodržiavali medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a najmä aby sa zdržali akéhokoľvek násilia voči civilistom," uviedol Stylianidis vo svojej výzve. Európska komisia v tejto súvislosti upozornila, že mnohí civilisti z menšiny Rohingov pod tlakom represálií sú nútení hľadať útočisko za hranicami v Bangladéši.
"Nesmú byť vracaní späť alebo deportovaní. Oceňujeme pohostinnosť, ktorú prejavuje vláda a ľudia v Bangladéši už viacero desaťročí. Pomoc a ochrana zo strany bangladéšskych orgánov je v súvislosti s novou vlnou utečencov rozhodujúca, dovtedy kým sa nepodarí stabilizovať situáciu v Jakchainskom štáte a zaručiť ich bezpečný návrat domov," spresnil Stylianidis.
Podľa eurokomisára je Európska únia odhodlaná podporovať všetko úsilie pre upokojenie situácie v Jakchainskom štáte a neúnavne pracuje so všetkými zainteresovanými stranami na dosiahnutí tohto cieľa.
