BRATISLAVA. Tento týždeň sa v Bruseli konalo ďalšie kolo rokovaní o odchode Veľkej Británie z Európskej únie. Prichádzali odtiaľ rôzne, často protichodné správy.
Prinášame otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú posun v rokovaniach.
Kam sa rokovania posunuli tento týždeň?
Nikam. Trvajú už dva mesiace, najprv sa riešili technické veci ako stretnutie hlavných vyjednávačov, miesta rokovaní a podobne. Vtedy sa obe strany dohodli na časovom pláne a hovorilo sa, že už po lete by sa mohlo začať rokovať „naostro“.
To sa však stále nedeje. Európska komisia trvá na tom, že skôr, ako príde rad na obchodné rokovania, treba vyriešiť tri veci, ktoré sú pre zostávajú krajiny kľúčové – práva britských občanov v Únii a občanov Únie v Británii, režim na hranici medzi Írskom a Severným Írskom a takzvaný rozvodový účet.
Briti od Komisie chcú, aby sa neupínala na tieto témy, ale začala hovoriť aj o iných veciach. A napríklad sa vraj nedá napevno dohadovať režim na hranici v Írsku, ak nie je jasné, aké budú obchodné vzťahy medzi Britániou a Úniou.
Čo je rozvodový účet?
Britský veľvyslanec: Trestať nás za brexit? Európa by sa sama poškodila Čítajte Ide o sumu, ktorú chce Únia od Británie, aby sa pokryli všetky záväzky, ku ktorým sa krajina zaviazala ešte pred referendom o vystúpení. Sú v tom napríklad príspevky do európskych a medzinárodných organizácií, náklady na presun európskych inštitúcií z Británie, príspevok na dôchodky pre euroúradníkov a podobne.
Problémom však je, že nikto nevie, aká by táto suma mala byť. Hovorilo sa o 60 miliardách eur, z Bruselu sa ozývali hlasy, že suma sa bude približovať k sto miliardám. A v britských predstavách by bola, samozrejme, nulová.
„Británia sa nenechá vydieraním dotlačiť do toho, aby platila Európskej únii,“ povedal tento týždeň britský minister pre medzinárodný obchod Liam Fox.
