BRUSEL. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v utorok zdôraznil, že rokovania o budúcich obchodných vzťahoch Spojeného kráľovstva a Európskej únie po tzv. brexite sa budú môcť začať až po tom, ako obe strany vyriešia otázky odlúčenia.
Británia a EK vedú tento týždeň tretie kolo rozhovorov o brexite, ktoré sa podľa Bruselu musia zameriavať najskôr na práva občanov EÚ a Británie žijúcich v zahraničí, finančné vyrovnanie a hranicu Írskej republiky so Severným Írskom.
Neuspokojivé návrhy
"Prečítal som si s náležitou pozornosťou všetky dokumenty predložené britskou vládou a žiaden z nich nie je uspokojivý, takže musí byť vyriešené obrovské množstvo otázok," povedal Juncker vo vystúpení pred veľvyslancami EÚ.

"Musíme dať úplne jasne najavo, že nezačneme žiadne rokovania o novom hospodárskom a obchodnom vzťahu medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ skôr, ako budú tieto otázky vyriešené... Nemôžeme tieto otázky miešať," citovala šéfa EK agentúra Reuters.
"Najskôr vyriešime minulosť a potom sa budeme pozerať do budúcnosti."
Tretie kolo rokovaní sa začalo v Bruseli v pondelok. Britský minister pre brexit David Davis pred ním uviedol, že Londýn chce od EÚ, aby na rokovaniach preukázala "predstavivosť a pružnosť".
Britská vláda totiž presadzuje, aby sa s otázkami vystúpenia Británie z Únie rokovalo súčasne aj o pobrexitových vzťahoch oboch strán. EK to opakovane odmieta s požiadavkou, aby najskôr došlo k "dostatočnému" pokroku pri finančnom vyrovnaní, právach občanov a hranice s Írskom.
Turecko kráča od Európy
Juncker tiež vyhlásil, že Turecko "podniká obrovské kroky smerom preč od Európy". Podľa vlastných slov je presvedčený, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan chce, aby EÚ zastavila rokovania o členstve s jeho krajinou.

Tlačová agentúra AP citovala Junckera, ktorý zdôraznil, že má dobré vzťahy s tureckým prezidentom, ale podľa ktorého Erdogan dúfa, že Európska únia sama ukončí prístupové rokovania s Tureckom, "aby to bolo zodpovednosťou Únie a nie Turecka".
Turecko začalo rokovania o členstve v EÚ pred 12 rokmi, prístupové rozhovory sa však ocitli na bode mrazu aj napriek tomu, že EÚ začiatkom minulého roka sľúbila, že ich urýchli, ak vláda v Ankare zastaví masívny tok migrantov do Európy.
K zmene postoja EÚ došlo po neúspešnom vojenskom prevrate v Turecku v júli 2016. Erdoganovo následné konanie v podobe zatýkania členov opozície, predstaviteľov médií a občianskych hnutí, ako aj rozsiahle čistky v štátnom aparáte vyvolali v Bruseli obavy, či Ankara dokáže dodržiavať a rešpektovať základné hodnoty EÚ, ako sú ľudské práva a právny štát.
Juncker v tejto súvislosti vyzval krajiny EÚ, aby nezastavili prístupové rozhovory, a dodal, že Turci samotní musia pochopiť, že osud ich členstva v EÚ je priamo spojený s Erdoganom a že zodpovednosť za akékoľvek prerušenie rokovaní musí byť "úplne na tureckej strane".