ATÉNY, BRATISLAVA. Núr Waízová sa v letnej horúčave postavila pred úrad azylovej služby v Aténach. Ubehlo už osemnásť mesiacov, odkedy odišla pred vojnou zo sýrskeho Aleppa, väčšinu z tohto obdobia strávila práve v gréckej metropole.
2400
utečencov prišlo v auguste na grécke ostrovy v Egejskom mori.
„Nechceme už čakať. Chceme pokračovať v normálnom živote. Môj otec je lekár, pred rokom sa dostal do Nemecka za bratom,“ povedala pre Guardian. „Každý deň sa spolu s dvomi sestrami a mamou učíme po nemecky z kníh, ktoré nám otec poslal. Stratili sme už tak veľa času.“
Rodiny sa nespájajú
Podobných prípadov ako je ona, v Grécku pribúda. Nemecko v roku 2015 prijalo takmer milión utečencov, ak dostanú azyl, majú podľa medzinárodného práva nárok na spojenie s rodinou. Deti či manželka utečenca tak môžu vycestovať za ním.
Ešte na jar Nemecko mesačne vyhovelo asi 500 žiadostiam o zjednotenie rodín. Teraz je to už len stovka. Navyše, Nemecko sa chystá vrátiť do Grécka utečencov, ktorí tam ešte pred príchodom do Nemecka požiadali o azyl.
Zavreli sme oči, ale oni nezmizli. Reportáž z utečeneckého tábora Čítajte Podľa dublinských dohovorov by mal utečenec naozaj ostať v krajine Únie, kde prvýkrát požiadal o azyl. Ak sa presunie ďalej, majú právo ho tam vrátiť.
Nemecko však túto možnosť od roku 2011 nevyužívalo. Grécko má totiž už takmer desaťročie obrovské finančné problémy a nemecký ústavný súd rozhodol, že by tam nemali istotu dôstojného zaobchádzania.
A tak Nemecko prijímalo ľudí, ktorí sa presúvali balkánskou cestou, a staralo sa o nich vo vlastných táboroch. Balkánsku cestu však v marci minulého roka uzavreli a asi 50-tisíc ľudí ostalo v preplnených gréckych táboroch.
