PRAHA. Stačilo málo a zdanlivo nezlomná jednota štyroch krajín Vyšehradskej skupiny začala rúcať.
Prispel tomu slovenský premiér Robert Fico, ktorý vyhlásil, že SR chce byť v tvrdom jadre EÚ, a to aj na úkor ďalšej spolupráce V4. Uvádza sa to v komentári politológa Jiřího Pehe, ktorý v piatok zverejnil web Českého rozhlasu.
Únia naberá vietor do plachiet
Údajne chromá a akcieneschopná Európska únia, ako ju ešte pred rokom opisovali mnohí českí komentátori a politici, pričom jej dávali za príklad práve Vyšehradskú štvorku, začala v poslednom čase naberať vietor do plachiet, domnieva sa Pehe.
Po májovom zvolení Emmanuela Macrona za francúzskeho prezidenta sa začalo vážne hovoriť o vytvorení tvrdého jadra Únie okolo eurozóny.
Prečo treba Ficovi držať palce. So zaťatými zubami a zapchatým nosom Čítajte A hlavne Slovensko, ktoré platí eurom, si podľa českého politológa muselo rýchlo ujasniť, kam chce patriť.
Slovenský premiér Robert Fico túto dilemu rozsekol, keď pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Slovensko chce byť v tvrdom integračnom jadre EÚ a mať úzke vzťahy s Nemeckom a Francúzskom, a to aj na úkor ďalšej vyšehradskej spolupráce, napísal Pehe.
So Slovenskom sa počíta
V tejto súvislosti pripomenul, že Európska komisia nedávno začala konanie voči trom krajinám V4 - Českej republike, Poľsku a Maďarsku - pre porušovanie európskej legislatívy o migračných kvótach.
Konanie voči Slovensku, ktoré nie je na tom s prijímaním utečencov oveľa lepšie, však komisia nezačala.
Dôvodom bola podľa politológa zrejme i skutočnosť, že Slovensko je členskou krajinou eurozóny a preto sa s ním počíta v projekte tvrdého jadra EÚ.
Bruselu došla trpezlivosť. Eurokomisia začala konanie voči Varšave Čítajte Cesta do tejto skupiny krajín ešte nie je úplne uzavretá ani pre Českú republiku, myslí si Pehe. Svoj názor dokazuje tvrdením, že Macron na tohtotýždňové rokovanie v rakúskom Salzburgu pozval spomedzi štátov V4 len predstaviteľov ČR a Slovenska, zatiaľ čo Poľsko a Maďarsko ostentatívne ignoroval.
Stredoeurópski nacionalisti zvyknú oslavovať Vyšehradskú skupinu ako "baranidlo" národných záujmov proti údajne slabej EÚ. Podľa Jiřího Pehe sa však zrejme začína rúcať a momentálne sa zdá byť úplne isté, že Vyšehrad v doterajšej podobe končí.
"Ak sa od skupiny dištancuje len Slovensko, zatiaľ čo Česko bude ďalej utužovať svoje vzťahy s Poľskom a Maďarskom, skončí ČR spoločne s oboma (naposledy menovanými) krajinami na európskej periférii," tvrdí Pehe. To bude mať podľa neho časom pre ČR vážne ekonomické, politické i bezpečnostné dopady.
Česká republika má ešte stále určitý čas, aby pre seba vyriešila dilemu, ktorá sa vyhrotila do osudovej otázky "S Vyšehradom alebo s Európskou úniou?". Podľa Jiřího Pehe ale nemá času nazvyš, pretože projekt dvojrýchlostnej EÚ sa zrejme začne rozbiehať už krátko po parlamentných voľbách v Nemecku, ktoré sa budú konať 24. septembra.
