Na prvý pohľad môže pre slovenského čitateľa vyzerať celkom nezaujímavo. Politik z ďalekých Marshallových ostrovov, samostatného štátu v Mikronézii. Neznáme meno, neznáma politika, neznáme problémy krajiny uprostred Tichého oceána.
Na ten druhý však aj Slovák usúdi, že Tony de Brum (26.2.1945 - 22.8.2017) bol politikom svetových rozmerov. Bol jedným z najzanietenejších bojovníkov proti globálnemu otepľovaniu, ostro kritizoval aj politiku jadrových zbraní. Mnohí ho volali “klimatickým hrdinom” - a hovorili, že bez neho by nikdy nevznikla Parížska klimatická dohoda.
A to už sa týka celého sveta, nielen päťdesiattisíc obyvateľov Marshallových ostrovov.
Šanca vyhnúť sa nezvratným zmenám klímy je podľa vedcov len päť percent ČítajteRybár a bomba
Tony de Brum videl, čo dokáže človek urobiť prírode, už v detstve. V období medzi rokmi 1946 až 1958 na Marshallových ostrovoch prebehlo 67 testov atómových zbraní. Viedli k rozsiahlej kontaminácii prírodných zdrojov aj viacerým úmrtiam.
Pre mladého De Bruma nebola radiácia žiadnym abstraktným pojmom. Keď raz ešte ako chlapec v roku 1954 rybárčil so starým otcom, z člnu uvidel test bomby, o ktorej sa dodnes hovorí ako o najsilnejšej, akú kedy Spojené štáty vyrobili.
“Všetko očervenelo,” spomínal si aj o desaťročia neskôr. “Oceán, ryby, obloha aj rybárska sieť môjho starého otca."