KÁBUL, BRATISLAVA. Vozidlo vo farbách afganskej armády prišlo na jar tohto roku k bráne vojenského tábora v Mazar-e Šarífe. Viezlo aj muža so skrvaveným obväzom na hlave a s infúziou napojenou do cievy. Všetci mali uniformy afganskej armády.
Aj keď mal Taliban útok na vojenskú základňu dobre pripravený, pri dobre pripravenej armáde by sa to nemalo takto skončiť. Asi desiatka bojovníkov militantného hnutia spustila vo vnútri areálu paľbu a zabila mnoho vojakov. Afganské úrady hovoria o 140 obetiach, podľa niektorých médií pri útoku zomrelo viac ako dvesto afganských vojakov.
Ide o najhorší útok na afganské jednotky od začiatku vojny v roku 2001. Západná koalícia na čele s Američanmi pomáhali afganskej armáde, od roku 2015 už bojuje proti Talibanu sama.
A nevyhráva, preto americký prezident Donald Trump hlási, že Američania sa vracajú do najdlhšieho konfliktu svojej histórie, z ktorého nikdy celkom neodišli.
Okupant z Pakistanu
Taliban sa snaží konflikt prezentovať ako súboj zahraničných okupantov proti domácim povstalcom, no nie je to tak. Ani Taliban nie je domáce hnutie, vznikol v 90. rokoch v paštúnskych oblastiach Pakistanu a potom využil chaos v Afganistane, aby v roku 1996 prebral moc.

Zaviedol tvrdý islamský režim s podobnými zákonmi, aké na území samozvaného kalifátu zavádza Islamský štát.
Odťatie ruky za krádež, ukameňovanie za cudzoložstvo, verejné popravy, zákaz vzdelávanie pre dievčatá, povinné burky na verejnosti.
Taliban však Západ priamo neohrozoval, a preto proti nemu nevznikla koalícia, ako teraz proti Islamskému štátu. Neplánoval totiž teoristické útoky v zahraničí. Neskôr však do Afganistanu pozval šéfa al-Káidy Usámu bin Ládina a po útokoch z 11. septembra sa stal cieľom číslo jeden. Ak by to neurobil, Taliban by možno vládol doteraz.
Zvrhnúť vládu Talibanu nebolo pre Američanov s najväčšou armádou sveta, ktorej prišli pomôcť i spojenci vrátane Slovenska, ťažké.
Potom však prišli na rad partizánske boje a teroristické útoky.