WASHINGTON. Sochy politických či vojenských predstaviteľov, ktoré vyvolávajú hnev, vášne a spory, nie sú v Európe ničím novým. Nachádzajú sa vo viacerých krajinách vrátane Slovenska.
Napísal to denník The New York Times v súvislosti s pobúrením a nepokojmi, ktoré tento týždeň v USA vznikli okolo konfederačných pamätníkov.
"Politické besnenie kvôli sochám? V Starom svete sú to staré správy. Nedávne epizódy zúrenia a krviprelievania okolo odstraňovania konfederačných sôch v Spojených štátoch sú Európanom povedomé," napísali noviny.

"Oni bojovali za svoje dejiny a strhávali sochy nežiaducich bývalých lídrov od bronzovej doby - a pravdepodobne aj predtým," uviedli.
Bežná súčasť života
The New York Times uviedli ako príklad okrem iného aj Poľsko, kde sa v uplynulých rokoch odohrával boj o odstránenie sovietskych pamätníkov, sôch či názvov ulíc.
V júni tohto roka schválil poľský parlament novelu zákona o zákaze propagácie komunizmu, podľa ktorej majú samosprávy a majitelia pozemkov do jedného roka odstrániť všetky komunistické a sovietske pomníky v celej krajine.
“Najväčšie spory sa viedli okolo Jozefa Tisa, ktorého obesili za kolaboráciu s nacistami.
„
"Bitky o verejné pamätníky sú bežnou súčasťou života na kontinente, ktorého národné hranice boli často posúvané tlakom migrácie, ideológie a vojenskej moci," uviedli noviny.
"Niekedy nechávali bývalých etnických rivalov žiť bok po boku v rámci nových hraníc, inokedy nechávali národy rozdelené," napísal denník.
Napríklad v Českej republike podľa The New York Times po prvej svetovej vojne najprv odstránili sochy habsburskej monarchie a nahradili ich sochami nových československých demokratických hrdinov ako T. G. Masaryk.
Po druhej svetovej vojne zasa komunisti Masaryka odstránili, aby sa znovu vrátil, keď režim padol. Napríklad v obci Holešov sochu Masaryka odstránili a znovu postavili päťkrát.

Spory o Tisa
"Slovensko, ktoré sa odtrhlo po páde komunizmu, si tiež ctí Masaryka, ale vytvorilo si svoju vlastnú skupinu národných hrdinov. Najväčšie spory sa viedli okolo vojnového vodcu Jozefa Tisa, ktorého obesili za kolaboráciu s nacistami," píše sa v novinách.
"Hoci väčšina krajiny sa pamätníkom Tisovi vyhýba, malá dedina Čakajovce si vztýčila vlastný panteón postáv slovenskej histórie - s Tisom v strede," pokračovali The New York Times.
The New York Times zdôraznili, že takého spory o sochy nie sú typické len pre východnú Európu s nedávnou krvavou históriou, kde nacistická a potom sovietska okupácia zamiešali politickú príslušnosť.
Denník spomenul napríklad Španielsko a sochy generála Francisca Franca či Nemecko a tamojšie nacistické symboly.
"To, do akej miery tieto politické symboly minulosti stále zapaľujú emócie, možno vidieť z reakcie okoloidúceho v Drážďanoch tento mesiac, ktorý zbil opitého amerického turistu predvádzajúceho nacistický pozdrav," dodali noviny.