BRATISLAVA. Lena je mladá žena s alžírskym pôvodom. Vydala sa za francúzskeho džihádistu, s ktorým sa v roku 2014 stretla cez internet. Zabili ho, keď bojoval za Islamský štát, ju samotnú teroristi obvinili zo špionáže a väznili. Utiekla, vrátila sa domov, no svoje postoje zásadne nezmenila.
„Keď v januári 2015 zaútočili na Charlie Hebdo, bol to jeden z najkrajších dní v mojom živote,“ spomína Lena v knihe Davida Thomsona o ľuďoch, ktorí sa z Iraku a zo Sýrie vrátili do Francúzska. „Tak veľmi si prajem, aby sa to zopakovalo. A dúfam, že za ďalším útokom už bude nejaká moja sestra vo viere," cituje ju Irish Times.
Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí (minúta po minúte) Čítajte Problém do budúcnosti
Lenin príbeh nie je ojedinelý a vracajú sa aj ľudia, ktorí môžu byť nebezpečnejší ako ona. Islamský štát stráca územia, jeho bojovníci, ktorí sú občanmi európskych štátov, tak často idú domov.
Správa Siete pre povedomie o radikáloch (RAN), ktorá spadá pod Európsku komisiu, hovorí, že práve títo navrátilci môžu byť v budúcnosti problémom.
Do Sýrie a Iraku odišli tisícky Európanov, podľa RAN sa z nich vráti asi dvadsať alebo tridsať percent. Európske štáty k nim nepristupujú jednotne.
Napríklad dánske mesto Aarhus už v roku 2007 spustilo program, v ktorom vracajúcim sa radikálom pomáhajú nájsť si prácu alebo ich preškoľujú.
Zdroje z prostredia francúzskych tajných služieb webu Daily Beast zas tvrdia, že Paríž už nasadil v Sýrii a Iraku špeciálne jednotky, ktorých cieľom je nájsť a na mieste zabiť francúzskych džihádistov, ktorí by po návrate mohli predstavovať hrozbu. A medzi týmito dvoma postupmi je mnoho priestoru na „konzervatívnejšie riešenia“.
Tvrdia, že boli sestry
Keď sa vrátia, väčšinou skončia vo väzbe a začína sa vyšetrovanie toho, akú úlohu jednotlivec v Sýrii či v Iraku plnil. „Problém je, že pri výsluchu väčšina návratilcov bude tvrdiť, že boli zdravotnými sestrami,“ povedal Thomson pre AFP.
Ak má navrátilec dvojaké občianstvo, napríklad rakúske a sýrske, môže o to rakúske prísť, tvrdí pre web al-Monitor hovorca rakúskej diplomacie Karl-Heinz Grunböck. „To sa však stáva len veľmi zriedkavo.“
Ako dôkazy môžu poslúžiť príspevky na sociálnych sieťach, no tí, ktorí sa zúčastňovali na bojoch, väčšinou dobre vedia, že nemajú o sebe nič prezrádzať. „Vo Francúzsku sa to spravidla končí väzením a čoraz dlhšími trestmi väzenia. Problém je, že nikto nevie, čo iné sa dá robiť,“ hovorí Thomson.
(zdroj: MIROSLAV MEZEI)V rokoch 2004 až 2016 Francúzsko, z ktorého odišlo bojovať za Islamský štát asi tisíc džihádistov, investovalo veľké prostriedky do projektov deradikalizácie. Podľa Thomsona za tým však bola chybná predstava, že džihádisti sa dajú „vyliečiť“ ako ľudia s mentálnou chorobou. Prirovnáva ich skôr k nemeckým ľavicovým extrémistom zo 70. a z 80. rokov.
“Zajtrajší džihádisti sa rodia v dnešných väzniciach.
„
„Nikto nechcel, aby sa ich pokúsili deradikalizovať, vedeli, že ich ťahá politická ideológia. Rovnaké je to s džihádistami,“ hovorí Thomson.
Väzenie pre navrátilcov považuje za najmenej zlú možnosť, no upozorňuje, že ak v ňom na dlhý čas skončia aj ľudia, ktorí svoje zapojenie do globálneho džihádu úprime oľutovali, hrozí, že sa vrátia k radikalizmu.
