BARCELONA. Barcelona smúti za obeťami teroristického útoku. Tisíce ľudí si v piatok napoludnie na hlavnom námestí v španielskej Barcelone pripomenuli obete štvrtkového teroristického útoku dodávkou na turistov na rušnej promenáde v centre mesta a tiež v neďalekom prímorskom letovisku Cambrils. Pocty v Barcelone sa zúčastnili aj španielsky kráľ Filip VI. a premiér Mariano Rajoy, ktorí obrad viedli.
Pri útoku dodávkou zahynulo na obľúbenej promenáde Las Ramblas v centre Barcelony 14 ľudí a zranenia utrpelo najmenej 100 ďalších osôb, mnohí sa pritom nachádzajú v kritickom stave.
Kráľ Filip VI. a premiér Rajoy prišli spoločne na zaplnené barcelonské centrálne Katalánske námestie, kde si o 12.00 h SELČ všetci pripomenuli obete útoku. Pred davom stál s kráľom a premiérom aj predseda katalánskej vlády Carles Puigdemont.
Po skončení tichej pocty dav dlho tlieskal, potom začal skandovať: "Nebojím sa! Nebojím sa!" Obrad s minútou ticha v Barcelone sa uskutočnil v blízkosti miesta, kde vodič bielej dodávky začal vo štvrtok večer útok.
Ľudia sa po útoku snažia aspoň sčasti vrátiť k normalite, píše agentúra DPA. Na bulvári Las Ramblas v piatok znova otvorili prvé stánky, informovala stanica TV3.
Cetrum pod dohľadom
Polícia centrum Barcelony po útoku uzavrela. V piatok ráno povolili tamojším obyvateľom a turistom prejsť cez policajné pásky, začali sa tak pomaly vracať do svojich domovov a hotelov.
Centrum mesta však zostáva pod prísnym dohľadom, všíma si agentúra AP.
Polícia uviedla, že zhromaždenie s minútou ticha budú sprevádzať bezpečnostné kontroly. Ľudia tam môžu prísť len pešo a nesmú mať so sebou ruksaky ani veľké tašky. Kontroly budú prebiehať po celom zmienenom námestí.
Verejná doprava funguje v Barcelone podľa katalánskych pohotovostných zložiek v prevažnej časti opäť bez obmedzení, uzavreté sú len tri stanice okolo ulice Las Ramblas. Polícia, civilná ochrana a Červený kríž zriadili na letisku dve miestnosti, kde sa môžu postarať o príbuzných obetí.
Ani sme nevedeli, pred čím utekáme, opisujú teror v Barcelone svedkovia Čítajte Obete a ranení z celého sveta
V nemocniciach bolo v piatok ráno naďalej viac ako 100 zranených pri útoku, oznámili katalánske záchranné služby. Hospitalizovaní sú v celkovo 15 zdravotníckych zariadeniach. Medzi mŕtvymi a zranenými sú podľa katalánskej polície občania 34 krajín.
Úrady už potvrdili, že medzi ľahko zranenými sú aj dvaja občania Dánska, ďalej tiež traja Austrálčania, jeden z nich vážne, dvaja Taiwančania, Grékyňa či občan Hongkongu. Pri útoku zomrela Belgičanka, pričom zranení sú aj ďalší dvaja občania Belgicka, jeden z nich vážne. Rumunsko tiež oznámilo troch zranených.
Pri útoku utrpelo zranenia aj 26 francúzskych občanov, z nich najmenej 11 sa nachádza vo vážnom stave. Medzi ranenými je aj trinásť nemeckých občanov.
Nezvestným Austrálčanom, o ktorom informovala vláda v Canberre, je podľa španielskeho denníka ABC sedemročný chlapec, jeho matka bola ťažko zranená a previezli ju do nemocnice vo vážnom stave.
Írski predstavitelia uviedli, že medzi zranenými je päťročný chlapec a jeho otec. Minister zahraničných vecí Írska Simon Coveney oznámil, že zranenia päťročného chlapca a jeho otca nie sú život ohrozujúce.
Medzi obeťami sú dvaja Taliani. "Máme spoľahlivo potvrdené dve talianske obete na životoch," povedal novinárom šéf krízového útvaru na ministerstve zahraničných vecí Stefano Verrecchia. Dodal, že medzi ďalšími zranenými pri útoku sú traja Taliani.
Španielske úrady potvrdili, že medzi obeťami útoku sú najmenej traja Španieli. Portugalský denník Jornal de Notícias zasa informuje, že jedna z obetí pochádzala z Portugalska.
Európske krajiny vyjadrili podporu
Na pamiatku obetí útoku spustili aj vlajky pred sídlom Európskej komisie v Bruseli na pol žrde. "Stojíme po boku ľudí v Barcelone a Španielsku," napísal tím predsedu EK Jeana-Clauda Junckera v piatok dopoludnia v odkaze na sociálnej sieti.
Útok odsúdilo Estónsko ako predsednícka krajina v Rade EÚ. "Rozhodne odsudzujem tento brutálny útok, je to útok na naše spoločné hodnoty," uviedol estónsky premiér Jüri Ratas pri vyjadrení sústrasti Španielsku.
"Takéto neľudské útoky nemajú miesto v našom svete," uviedol estónsky minister zahraničných vecí Sven Mikser. K odsudzujúcim hlasom sa pridali aj vlády susedných pobaltských štátov, Litvy a Lotyšska, píše agentúra DPA.
Český premiér Bohuslav Sobotka na sociálnej sieti uviedol, že ide o "ďalší odporný teroristický útok na nevinných - tentoraz v Barcelone". Vyjadril súčasne rodinám obetí svoju sústrasť. Minister zahraničných vecí ČR Lubomír Zaorálek hovoril o "veľmi smutnom dni" pre katalánsku metropolu a dodal, že Česko stojí v boji proti terorizmu po boku Španielska.
Dôrazne útoky v Katalánsku odsúdila aj poľská vláda. Ministerstvo zahraničných vecí vo Varšave zdôraznilo, že boli úmyselne zamerané proti bezbranným ľuďom vrátane detí. Páchateľov rezort označil za "zbabelcov, ktorí si pripisujú falošné vyššie ciele".
Nemecké ministerstvo vnútra oznámilo, že vlajky budú na znak účasti zvesené na pol žrde aj v spolkovej republike. Rozhodnutie šéfa rezortu vnútra Thomasa de Maiziera platí v celom Nemecku.
Pápež František zaslal sústrastný telegram barcelonskému arcibiskupovi, kardinálovi Juanovi Josému Omellovi y Omellovi, v ktorom útok odsúdil.
"Svätý Otec opäť odsudzuje slepé násilie, ktoré je veľmi veľkou urážkou Boha, a modlí sa k Všemohúcemu, aby nám aj naďalej pomáhal, aby sme pracovali s odhodlaním pre mier a harmóniu vo svete," uviedol Vatikán.
Útok odsúdili aj islamské krajiny
Irán prostredníctvom svojho ministerstva zahraničných vecí útok označil za "ohavný zločin" s tým, že teror už dlho nepozná hranice a musí sa proti nemu bojovať celosvetovo - všetky krajiny by tak mali odložiť nabok svoje politické rozpory a sústrediť sa ako na prioritu na boj proti džihádistickej organizácii Islamský štát (IS).
Pakistanský premiér Šahíd Chakan Abbásí vo vyhlásení vyjadril sústrasť rodinám obetí a uviedol, že takéto teroristické útoky nemôžu zastrašiť odvážnych Španielov. "Teroristi prehrajú, pokým podceňujú ducha spoločností, ktoré sa snažia podkopať," citovala ho agentúra AP.
Libanonské militantné hnutie Hizballáh v stanovisku vydanom v Bejrúte uviedlo, že útok z Barcelony musí byť novou motiváciou na zničenie skupiny IS, ktorá sa k nemu prihlásila a "ktorej ideológia je založená na nenávisti".
Hizballáh, šiitská organizácia, ktorej vojenské krídlo má EÚ zaradené na svojom zozname teroristických skupín, bojuje proti sunnitskej skupine IS v Libanone i susednej Sýrii. Vyhlásenie Hizballáhu uvádza, že "útočenie na nevinných civilistov a ich zabíjanie je súčasťou satanského plánu uskutočňovaného týmito teroristami, ktorého cieľom je pošpiniť koncept džihádu (svätej vojny) a obraz islamu".
