MADRID, BRATISLAVA. Len málokde boli teroristi takí úspešní v dosiahnutí svojich požiadaviek ako v Madride v marci 2004. Tri dni pred voľbami zabili na železničných staniciach 192 ľudí. Požadovali, aby krajina stiahla svojich vojakov z Iraku.

A to naozaj dosiahli. Dovtedajší favorit, ľudovec José Maria Aznar, prehral voľby, k moci sa dostali socialisti Josého Luisa Zapatera, ktorí nakoniec španielske zapojenie do vojny naozaj ukončili. V Španielsku sa potom trinásť rokov väčší útok neodohral. Až do štvrtka, keď útočník narazil do chodcov v Barcelone.
Štyri percentá moslimov
Katalánsko so svojim hlavným mestom Barcelónou má dlhoročné skúsenosti s terorizmom.
V regióne od roku 50. rokov minulého storočia pôsobila teroristická organizácia ETA, ktorá bojovala za jeho odtrhnutie od Španielska. Za svoje pôsobenie má ETA na svedomí 800 obetí.
Doteraz v Katalánsku existujú silné nacionalistické tendencie.
Zároveň je v krajine početná moslimská komunita. Na území Španielska sa do 15. storočia nachádzal kalifát. V súčasnosti žijú v krajine takmer dva milióny moslimov, tvoria asi štyri percentá populácie.
Sú však lepšie integrovaní do spoločnosti, ako napríklad vo Francúzsku alebo v Británii, kde si vytvárajú vlastné zóny. „V integrácii sme na tom lepšie, ako tieto krajiny, darí sa to už v druhej generácii,“ cituje denník El País nemenovaného policajného riaditeľa. „Ani radikalizácia tu nie je taká veľká.“
“Nábor džihádistov sa spomaľuje, ale všetka snaha sa zameriava len na otázku bezpečnosti a nie na vzdelávanie. Potrebujeme aj sociálne opatrenia.
„
Zároveň platí, že krajina sa poučila z útokov z roku 2004, ktoré sa v Španielsku dajú prirovnať k útokom z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch.
Imád Eddin Barakat známy ako Abú Dahda je jedným zo zakladateľov odnože al-Káidy v Španielsku.
Teraz je vo väzení, ale v minulosti osobne odprevádzal na madridské letisko mladých džihádistov, ktorí išli bojovať do Bosny, Čečenska alebo do Afganistanu.