MOSKVA, BRATISLAVA. Nie je veľa jednotlivcov, ktorí osobne zachránili toľko ľudí ako Raoul Wallenberg.
Keď prišiel v roku 1944 ako švédsky diplomat do fašistického Maďarska, práve sa začalo s hromadným odsunom miestnych židov do tábora smrti Auschwitz. Wallenberg desiatkam tisícok židov, podľa niektorých historikov ich bolo až stotisíc, pridelil švédske víza a tí tak mohli utiecť pred smrťou.
Wallenberg si život hrdinu nevychutnal. Keď v januári 1945 prišli do Maďarska sovietske vojská, zatkli ho a vypočúvali. A potom už o ňom nikto nepočul. Možno práve on bol záhadným väzňom číslo 7.
Nedostupné archívy
Vo štvrtok sa v Moskve začal proces, ktorý by podľa Wallenbergovej netere mohol viesť k tomu, že ruská tajná polícia FSB, nástupca sovietskej KGB, konečne zverejní dokumenty o Wallenbergovom osude.
“Vždy, keď sa spýtame, nás ruské úrady odbijú s tým, že nemôžu odpovedať. Sme si však istí, že poznajú pravdu.
„
Oficiálna verzia, s ktorou prišli Sovieti v 50. rokoch, hovorí, že Wallenberg zomrel v roku 1947 v moskovskej väznici Lubjanka, ktorú ovládala KGB, na infarkt.
Mal len 35 rokov, doplatil na to, že ho Sovieti považovali za amerického agenta.
Wallenbergovi pozostalí sa už rôznym spôsobom snažili dostať k dokumentom o švédskom hrdinovi, no vždy ich buď odmietli, alebo dokumenty neboli kompletné.
„V tomto prípade nejde len o možnosť obnoviť spomienku na výnimočnú osobnosť, ale aj o ďalšiu snahu bojovať proti nedostupnosti archívov FSB,“ povedal pre AFP právnik rodiny Ivan Pavlov.
