KUVAJT, BRATISLAVA. Iracká invázia do Kuvajtu v roku 1990 bola rozbuškou, ktorá viedla k prvej vojne v Perzskom zálive. Napriek tomu v konflikte niektoré krajiny na Západe videli príležitosť.
Dokumenty zverejnené britským Národným archívom podľa denníka Guardian ukazujú, ako sa britské úrady snažili zabezpečiť predaj zbraní, keď Irak napadol susedný Kuvajt. Britská vláda to označila za „jedinečnú príležitosť“ na zvýšenie predaja zbraní.
Perspektívne objednávky

Aj minister pre zákazky v oblasti obrany Alan Clarke vtedajšej premiérke Margaret Thatcherovej naznačil, že bez ohľadu na stratégiu vlády pripravil zoznam perspektívnych objednávok, ktoré po vzniku krízy môžu nastať.
Británia sa pritom do konfliktu priamo zapojila už po pár mesiacoch, keď koalícia s mandátom OSN zaútočila proti armáde irackého vodcu Saddáma Husajna.
Samotný Clarke sa pred začiatkom krízy stretol s katarským emirom či bahrajnským ministrom obrany, aby vytvoril tlak na nákup zbraní.
Biznis namiesto životov
„Časy sa možno zmenili, no myslenie je stále to isté,“ kritizuje prístup Británie Joe Lo z organizácie CAAT bojujúcej proti predaju zbraní.

„Tieto odhalenia ukazujú, že britská vláda videla prichádzajúcu vojnu v Perzskom zálive nie ako hroziacu humanitárnu katastrofu, ale ako príležitosť pre zbrojárske firmy zarobiť na smrti a deštrukcii,“ hovorí pre denník Guardian.
Dodávanie zbraní do regiónu sa pritom stalo pre Britániu tradíciou – len minulý rok získala Británia vojenské zákazky v hodnote asi šiestich miliárd libier (6,5 miliardy eur). Polovica z hodnoty zákaziek putovala práve na Blízky východ.
Najviac britských zbraní pritom podľa stránky CAAT putuje do Saudskej Arábie, USA a Spojených arabských emirátov.