BRATISLAVA. Viac ako hrozba nukleárnej vojny to pôsobilo ako predpoveď počasia, bola však až desivo podrobná. Keď severokórejský moderátor v stredu ukazoval na farebnú mapu za svojím chrbtom, režisér na virtuálnej obrazovke prestrihával zábery ako z počítačovej hry.
“Ak by bol Kim úplne mimo, nebolo by možné, aby sa udržal pri moci tak dlho.
„
Severokórejská raketa priamkou mierila na 3,5 tisíca kilometrov vzdialený tichomorský ostrov Guam.
Zhodou okolností sídlo strategickej protiraketovej základne USA a formálne územie Spojených štátov, ktoré obývajú takmer výlučne občania Ameriky.
„Strely Hwasongt-12 budú vystrelené armádou Kórejskej ľudovodemokratickej republiky a pretnú nebo nad japonskými prefektúrami Šimani, Hirošima a Koiči,“ vysvetľoval moderátor divákom.
„Poletia 3356,7 kilometra za 1065 sekúnd a zasiahnu vody vzdialené 30 až 40 kilometrov od Guamu.“
Analytici sa nevedia zhodnúť, či to režim severokórejského diktátora Kima Čong-una s hrozbami myslí vážne. Ešte v stredu mu americký prezident Donald Trump odkázal, že v prípade útoku na Guam sa stretne s „ohňom a silou“.
Hrozí skutočne medzi USA a komunistickou Severnou Kóreou vojna? Pozrite si možné scenáre.
Kliknite pre zväčšenie. (zdroj: SME - Miroslav Mezei)
Reportérka z Guamu pre SME: Na Kimove hrozby sme zvyknutí, všetko máme z betónu Čítajte 1. Vystrašenie nepriateľa
Američania by podľa expertov mohli minimálne vyslať Severnej Kórey signál, že to prehnala. Tentoraz už však nie diplomaticky ani v podobe sankcií, ale tvrdo, vojensky. Napríklad vyslať strelu na jedno z jej zariadení, kde skúša balistické strely.
Bol by to prvý prípad od skončenia kórejskej vojny zo začiatku 50. rokov, ktorá si na oboch stranách vyžiadala 2,5 milióna obetí.
Malo by to však nemalé riziká.
To najväčšie z nich sa volá Kim Čong-un a jeho nepredvídateľnosť. Je to skutočne šialenec, alebo tvrdý pragmatik, ktorý všetky vyhrážky používa len na propagandu s cieľom udržať sa pri moci?
