PARÍŽ, BRATISLAVA. Mal byť osviežením v Elyzejskom paláci, mladou krvou, prirovnávali ho k energetickému Tonymu Blairovi aj k úspechu Baracka Obamu. Vďaka Emmanuelovi Macronovi bolo Francúzsko v posledných týždňoch oveľa viac počuť na európskej aj svetovej scéne.
Tri mesiace po voľbách, v ktorých získal v súboji s Marine Le Penovou najmladší francúzsky prezident 66 percent hlasov, je však čoraz viac ľudí skeptických. Macronova popularita postupne klesá a jeho politické ambície sa menia.
Macron rád ohuruje ľudí. S Trumpom mu to vychádza Čítajte Nahneval armádu aj starostov
Pred májovými prezidentskými voľbami bol bývalý bankár Macron miláčikom médií. Po voľbách sa však začal rozhovorom vyhýbať, zrušil aj tradičnú tlačovú konferenciu počas Dňa Bastily.
Keď nastupoval do úradu, v prieskumoch agentúry IFOP jeho prácu schvaľovalo 62 percent Francúzov. Dnes sa Macron pozdáva už len 36 percentám opýtaných, ukazuje prieskum YouGov. Väčší pád po nástupe do úradu zažil len Jacques Chirac.
„Problém prezidentského systému je, že prezident berie všetko na svoje plecia a platí za to daň,“ hovorí pre New York Times politológ Gérard Grunberg z univerzity Sciences Po.
„Nespokojnosť prezident rýchlo pocíti. Ešte viac sa to týka Macrona, pretože si vybudoval imidž prozreteľného človeka,“ vysvetľuje Grunberg pád popularity. Aj keď z medzinárodného hľadiska dosiahol Macron viaceré úspechy, domáca agenda mu zatiaľ až tak nevychádza.
Snaha ušetriť na rozpočtoch miestnych vlád až 13 miliárd eur nahnevala starostov, škrty v školstve a sociálnych programoch môžu do ulíc vyhnať desaťtisíce Francúzov a Macron tak musel od niektorých predvolebných sľubov mierne upustiť.
