BRATISLAVA. Európa vtedy viac ako Európu pripomínala rovníkovú Afriku. S tým rozdielom, že väčšina obyvateľov na podobné horúčavy nebola zvyknutá a už vôbec na ne nebola pripravená.
Leto roku 2003 si dodnes pamätajú najmä milióny Francúzov, z ktorých väčšina sa vtedy začiatkom augusta potila v 40-stupňových horúčavách.
Boli to najhoršie horúčavy v Európe od polovice 16. storočia, keď začali meteorológovia merať teploty aspoň ako-tak spoľahlivo. Podľa niektorých odhadov horúčavy zabili desaťtisíc ľudí, podľa iných niekoľkonásobne viac.
Začiatkom tohtoročného augusta zažili Európania niečo podobné znova. Vlna horúčav prezývaná Lucifer síce nespôsobila toľko obetí ani materiálnych škôd, no z dlhodobého hľadiska podobné počasie aj odborníci považujú za abnormálne.
Odborníci na zmeny klímy pre nás nemajú dobré správy. „Extrémne počasie môže v Európe ročne do roku 2100 zabíjať ročne až 152-tisíc ľudí,“ odkazujú klimatológovia v najnovšej štúdii zverejnenej v prestížnom lekárskom magazíne The Lancet.

Neznámy počet obetí
Zmeny klímy*
- Počet obetí extrémneho počasia stúpne z 3000 v rokoch 1981 až 2010 na 152-tisíc v rokoch 2071 až 2100.
- Dve tretiny Európanov budú postihnuté extrémnymi výkyvmi počasia do roku 2010. Na začiatku storočia to bolo jeden z 20.
- Narastie aj počet obetí pobrežných záplav – zo šiestich ročne na začiatku storočia na 233 ročne v roku 2100.
*ak sa nič nezmení v boji za zníženie skleníkových plynov
Augustové horúčavy majú zatiaľ najmenej štyri ľudské obete.
Dvaja dôchodcovia zahynuli pri lesných požiaroch v Taliansku spôsobených vysokými teplotami a ďalší dvaja Rumuni zomreli na následky prehriatia organizmu.
Spočítať presný počet obetí je ťažké a možno ich je niekoľkonásobne viac.
Utrpela však aj európska ekonomika, najmä farmári. Z Talianska, kde na niektorých miestach teplota vystúpila nad 40 stupňov, hlásia obrovské škody najmä pestovatelia olív.
Podľa predbežných správ bude úroda až o tretinu nižšia ako vlani a cena olivového oleja tak s určitosťou porastie. Rovnaké problémy hlásia Španieli a Gréci.
Zdražieť môže aj francúzske víno, keďže vinič na také dlhotrvajúce vysoké teploty nie je prispôsobený.