LONDÝN, BRATISLAVA. Keď Vernon Bogdanor, profesor londýnskej King’s College, pre Guardian tento týždeň napísal, že Británia je čoraz bližšie k druhému referendu, nepriniesol nové alebo prekvapivé argumenty.
Opísal chaotickú situáciu v britskej politike, nestabilnú vládu, rozdelené strany, kde sa samotní kolegovia nevedia zhodnúť na tom, ako majú vyzerať vzťahy Veľkej Británie a Európskej únie po odchode krajiny.
A predsa je jeho záver niečím, čo v Británii začali citovať aj konkurenčné médiá a o čom sa začína čoraz vážnejšia diskusia. Je teda krajina na pokraji nového referenda?
Britskú vládu netreba hacknúť, klebety vypúšťajú sami ministri Čítajte Satelit Bruselu
Európska únia podľa Bogdanorovho komentára je založená na troch zásadných prvkoch – zóne voľného obchodu, colnej únii a na spoločnom trhu, kde platia spoločné regulácie.
Premiérka Theresa Mayová začiatkom roka vyhlásila, že sa nebude pokúšať, aby Británia ostala súčasťou spoločného trhu a colnej únie. O jej postoji sa hovorí ako tvrdom brexite, teda situácii, keď sa Británia zásadne oddelí od trhu, s ktorým v súčasnosti najviac obchoduje.
Mayovej názoroví oponenti hovoria o mäkkom brexite. Teda, že by Británia ostala súčasťou napríklad spoločného trhu. Za to by platila do európskeho rozpočtu určenú sumu a musela by prijímať aj budúce regulácie, ktoré sa schvália v Bruseli.
Nemala by však na ne žiadny dosah, keďže nie je členom. V podobnej situácii je dnes Nórsko.
„V praxi by sme sa stali satelitom Európskej únie, ktorý by bol pri ochrane vlastných záujmov závislý od Europskej komisie a členských štátov,“ píše Bogdanor.
A podľa neho by to bolo pre Angličanov rovnako neprijateľné ako bolo podobné postavenie neprijateľné pre Američanov v 18. storočí, čo vyvolalo vojnu za nezávislosť. „Skutočná voľba tak znie tvrdý brexit alebo zotrvanie v Únii,“ píše.
