MOSKVA, BRATISLAVA. Prvá gardová tanková armáda sa do akcie dostala vždy, keď mali Sovieti ukázať, že sú mocní aj za hranicami. Počas druhej svetovej vojny bojovala v Nemecku, potom tam ostala v rámci okupácie. V roku 1968 práve jej tanky prekročili hranice Československa a ukončili Pražskú jar.
Po konci studenej vojny ju rozpustili. Zložka ruskej armády zložená z najlepších tankov a motorizovaných jednotiek nemala uplatnenie. Až kým sa k moci dostal prezident Vladimir Putin a v rámci posilnenia armády ju v roku 2014 obnovil.
„Ten názov nevybrali náhodne,“ hovorí pre New York Times Philip Breedlove, generál amerického letectva vo výslužbe, ktorý slúžil aj ako veliteľ NATO. „Pobaltským krajinám a Poľsku tým vysielajú veľmi jasný odkaz.“
Číslam z Moskvy neveria
Práve táto tanková armáda by mala byť súčasťou septembrových vojenských cvičení na hranici Ruska s pobaltskými štátmi. Moskva oficiálne tvrdí, že sa nej zúčastní menej ako trinásťtisíc vojakov, no v NATO tomu neveria, priznal v júli aj generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg.
Toto číslo je dôležité preto, že podľa platnej medzinárodnej zmluvy z roku 2011 by Rusko muselo na hromadnejšie cvičenie pustiť aj západných pozorovateľov. Moskva zatiaľ ich pozvánku nepotvrdila.
“Vytvorenie tankovej armády má len jeden účel a tým je útočná sila. Pri nej nejde o obranu krajiny, čo však automaticky neznamená, že okamžite budú útočiť. Ide im najmä o isté zastrašovanie.
„
Podobné pozorovania sú dôležité, aby sa krajiny ubezpečili, že ide naozaj len o cvičenie, a nie prípravu na inváziu. Napríklad Američania na nedávne cvičenia v Rumunsku, v Maďarsku a Bulharsku, pustili ruských, čínskych a dokonca aj severokórejských pozorovateľov.
Aj v roku 2013 Rusko tvrdilo, že na cvičeniach na západe krajiny sa zúčastňuje dvanásťtisíc vojakov, no podľa pozorovateľov ich v skutočnosti bolo 70-tisíc až 90-tisíc.
