Autor je komentátorom webu Seznam.cz.
LETY, PRAHA. Len sedemdesiat kilometrov južne od Prahy leží česká národná hanba. Keď tu pri ceste na Písek odbočíte z diaľnice doľava a prejdete obcou Lety, narazíte kúsok za ňou v lese na pietne miesto.
Pár informačných tabúľ, dôstojný pamätník na udržiavanej lesnej čistinke a dokonca aj jedna drevená búda, ktorá pripomína temnú históriu tohto miesta v idylickej juhočeskej krajine. Rómsky koncentračný tábor, ktorý fungoval v rokoch 1942 a 1943. Zomrelo tu 326 ľudí, 420 našlo smrť v plynových komorách Auschwitzu, kam ich z Letov „odtransportovali“.
Samozrejme, takýchto miest je v Česku aj v celej strednej Európe viac. Lenže iba v Letoch pri Písku nájdete na mieste, ktoré sa stalo súčasťou mašinérie holokaustu, obrí bitúnok. Skôr než dorazíte k pamätníku, musíte prejsť práve okolo hál, ktoré tu postavili v roku 1974. A ktoré tu dodnes stoja.
Najväčšia nádej
Aj keď, a to hovorím veľmi opatrne, pretože tento príbeh opisujem už viac ako dvadsať rokov, práve teraz má krajina najväčšiu šancu, že sa tohto vredu zbaví.
326
- Rómov zomrelo v tábore v Letoch. Ďalších 420 zomrelo po tom, ako ich previezli do Auschwitzu.
Problém je azda len v tom, že väčšina Čechov bitúnok za žiadny veľký problém nepovažuje. A to vrátane prezidenta Miloša Zemana, ktorý veľmi dobre vie, čo chcú jeho voliči počuť.
O rómskych koncentračných táboroch na českom území – okrem Letov bol druhý v Hodoníne na Morave – sme sa prvýkrát dozvedeli v teplom lete roku 1994.
Niežeby o nich nikto nikdy nepočul, ale informácie ostávali v úzkom kruhu univerzitných bádateľov okolo profesora Ctibora Nečasa v Brne.
A potom prišiel trochu výstredný a nie vždy celkom presný americký výskumník Paul Polanski. Jeho text o Letoch, ktorý vtedy vyšiel v denníku Deborah Journal, zamestnával celé leto české ministerstvo zahraničných vecí.
