KIGALI, BRATISLAVA. Rwandské hlavné mesto Kigali sa od európskych metropol vo veľa veciach nelíši – hlavné cesty sú tu čistejšie a rovnejšie, neekologické mikroténové vrecká sú zakázané, po uliciach chodia moderné autá a krajina sa hrdí tým, že patrí medzi najbezpečnejšie v Afrike.
Dvadsaťtri rokov po genocíde, v ktorej zahynulo asi milión ľudí, sa dokonca o Rwande hovorí ako o Singapure či Švajčiarsku Afriky. Veľkú zásluhu na tom má aj súčasný prezident Paul Kagame.
Prečo som odpustil ľuďom, ktorí zabili moju rodinu aj priateľov Čítajte Človek, ktorý pomohol ukončiť genocídu, v piatok znovu vyhral prezidentské voľby. Vďaka novele z roku 2005 môže byť na čele štátu až do roku 2034.
Jeho obľuba však so sebou prináša aj potláčanie kritických hlasov a otázku, či sa neinšpiruje despotickými lídrami iných afrických krajín, ktorí nevedia z politiky odísť.
Hrdina s 99 percentami
„Kagame je hrdina,“ hovorí pre SME 32-ročný Hanson Micomiza
pracujúci pre ministerstvo poľnohospodárstva. Sám je presvedčený o tom, že väčšina Rwandčanov si Kagameho zvolí opäť.
„Stačí sa pozrieť na to, ako sa krajina zlepšila v ekonomike, bezpečnosti či zdravotníctve. V roku 1994 to bola úplne zničená krajina,“ opisuje úspechy prezidenta muž, ktorý sám vraždeniu počas genocídy len tesne ušiel.
“Krajina spravila úžasný pokrok od roku 1994, no je tu veľmi obmedzená sloboda prejavu a vláda netoleruje žiadnu formu opozície či kritiky.
„
Rwanda sa naozaj stala príkladom pre mnohé krajiny zničené konfliktmi. HDP tu rástlo ročne priemerne o 7,6 percenta, hlavné mesto je plné biznismenov zo zahraničia a krajina exportuje kávu, čaj aj cín.
Prezidentovi sa počas sedemnástich rokov na čele krajiny podarilo posilniť postavenie žien v spoločnosti a najmä zmierniť napätie medzi etnickými skupinami Hutu a Tutsi.
Otázkou v piatkových prezidentských voľbách nebolo to, či Kagame vyhrá, ale či získa viac ako 93 percent hlasov, ako to bolo v roku 2010, alebo viac ako 95 percent hlasov, podobne ako v roku 2003. Nakoniec dokonca prekonal očakávania a získal takmer 99 percent hlasov pri 90-percentnej účasti. Aspoň tak hovoria oficiálne údaje.
Voľby sú pritom v krajine demokratické a šancu majú aj iní kandidáti. V čom je teda problém?
