WASHINGTON. Venezuelský prezident Nicolás Maduro sa v pondelok večer vysmial novým americkým sankciám voči nemu a rovnako tak aj domácej a zahraničnej kritike volieb do ústavodarného zhromaždenia.
Vyhlásil, že toto hlasovanie mu dalo mandát ľudu na radikálne zrevidovanie politického systému v krajine.
Medzinárodné sprisahanie
Maduro podľa agentúry AP uviedol, že nezamýšľa odstúpiť zo svojich plánov na prepracovanie ústavy.
Bude aj naďalej prenasledovať nepriateľov - od nezávislých venezuelských spravodajských staníc až po ozbrojencov, o ktorých tvrdí, že ich poslala susedná Kolumbia na zmarenie volieb.
Ide podľa neho o súčasť medzinárodného sprisahania vedeného mužom, ktorého nazýva "imperátor Donald Trump".
"Nezastrašia ma. Hrozby a sankcie impéria ma ani na chvíľu nezastrašia," povedal Maduro v štátnej televízii. "Nepočúvam nariadenia od impéria, ani teraz ani nikdy... Uvaľ ďalšie sankcie, Donald Trump."
Účasť v sporných venezuelských voľbách podľa vlády dosiahla 42 percent Čítajte Americké sankcie
Washington uvalil na Madura sankcie, na základe ktorých bude jeho majetok v USA zmrazený, pričom americkí občania a firmy budú mať zákaz s ním obchodovať.
Nedeľňajšie hlasovanie je medzinárodným spoločenstvom všeobecne považované za prostriedok upevnenia si moci venezuelskej hlavy štátu.
Madura zapísali na zoznam osôb sankcionovaných pre podkopávanie demokracie vo svojej vlasti.
Ide o štvrtého zahraničného lídra, ktorý sa stal predmetom takýchto opatrení zo strany USA - popri sýrskom prezidentovi Bašárovi Asadovi, vodcovi KĽDR Kim Čong-unovi a zimbabwianskom prezidentovi Robertovi Mugabem.
Sankcie oznámil šéf rezortu financií Steven Mnuchin.
"Včerajšie nelegitímne voľby potvrdili, že Maduro je diktátor, ktorý neberie do úvahy vôľu svojho ľudu. Sankcionovaním Madura dávajú USA najavo svoj nesúhlas s politikou jeho režimu a vyjadrujú podporu venezuelskému obyvateľstvu požadujúcemu návrat k demokracii," vyhlásil.
USA uvalili finančné sankcie na venezuelského prezidenta Čítajte Opozícia voľby neuznáva
Nové ústavodarné zhromaždenie bude mať i právomoc rozpustiť Národné zhromaždenie - zákonodarnú časť venezuelskej vlády ovládanú opozíciou.
Tá voľby bojkotovala a vyzývala obyvateľstvo, aby sa na nich nezúčastnilo.
Caracas k voľbám nepripustil medzinárodných pozorovateľov, všíma si agentúra DPA.
Podľa opozície, ktorá výsledky volieb neuznáva, hlasovanie ignorovalo až 88 percent z 19,4 milióna oprávnených voličov.
Volebná komisia však tvrdí, že účasť dosiahla 41,5 percenta. Nové ústavodarné zhromaždenie má mať 545 členov.
Výsledky referenda neuznali ani vlády okolitých krajín vrátane Argentíny, Brazílie, Čile, Kolumbie či Peru, rovnako ako európske vlády.
Podpora pre Madura
Na druhej strane, krajiny ako Bolívia, Kuba, Nikaragua či Rusko vyjadrili Madurovi v tomto ohľade podporu.
Washington ale k reštrikciám ohľadom dovozu venezuelskej ropy do USA nepristúpil.
Venezuelu s 30 miliónmi obyvateľov už roky sužuje politická kríza, vysoká miera inflácie, nedostatok potravín či liekov, ako aj vysoká miera kriminality, jedna z najvyšších na svete.
Protesty proti Madurovi a jeho plánom na vytvorenie ústavodarného zhromaždenia si za uplynulé štyri mesiace vyžiadali celkovo vyše 120 mŕtvych.
