CARACAS. Venezuelský prezident Nicolás Maduro zažil počas nedeľňajších kontroverzných volieb do ústavodarného zhromaždenia nečakanú situáciu, keď elektronický skener odmietol jeho občiansky preukaz.
Informovala o tom agentúra DPA.
Venezuelčania volia Madurovo zhromaždenie, opozícia vyzýva na bojkot Čítajte Opozícia voľby odmieta
Venezuelská vláda sa vytrvalo pokúša vykresliť voľby 545 kandidátov do nového ústavodarného zhromaždenia v pozitívnom svetle a to napriek kritike zo strany opozície, ktorá voľby odmieta ako nedemokratické a krok smerom k totalite.
Na videu zdieľanom tisíckami ľudí na sociálnych sietiach, Maduro priložil svoj občiansky preukaz ku skeneru, ktorému sa následne zjavilo na displeji: "Osoba neexistuje alebo občiansky preukaz bol zrušený".
Kurióznu situáciu odvysielala naživo štátna televízia, hoci kamery krátko po zaregistrovaní technickej poruchy vypli.
Používatelia sociálnych sietí následne zverejnili linky na video s ironickými komentármi, podľa ktorých tento incident verne zachytáva nedemokratický charakter volieb: elektronická identifikácia totižto umožňuje vláde rozhodnúť kto môže a kto nemôže voliť, píše agentúra DPA.
Venezuelčania volia Madurovo zhromaždenie, opozícia vyzýva na bojkot Čítajte Odvolil v chudobnej štvrti Caracasu
Maduro neskôr odvolil na svoj občiansky preukaz v chudobnej východnej štvrti Caracasu po boku svojej ženy Cilie Floresovej, ktorá je zároveň jedným z 5500 kandidátov vo voľbách.
Voľby do ústavodarného zhromaždenia, ktorého úlohou bude prepracovať venezuelskú ústavu z roku 1999, opozícia bojkotuje, takže všetkých 5500 kandidátov na obsadenie 545 kresiel sú podporovatelia vlády.
Úspešnosť hlasovania bude vyjadrená účasťou a opozícia preto vyzýva občanov, aby nešli hlasovať. Socialistická vláda zase nabáda k účasti aj tak, že hrozí štátnym zamestnancom stratou pracovných miest a sociálnych výhod.
Opoziční lídri zverejňujú na sociálnych sietiach fotky prázdnych volebných miestností.
Viac ako osem miliónov voličov
V nedeľňajších voľbách 545 členov ústavodarného zhromaždenia odovzdalo svoj hlas viac ako osem miliónov voličov, tvrdí Národná volebná rada. Ide pritom o viac ako dvojnásobok počtu, ktorý predpokladali nezávislí odborníci a opoziční lídri, ktorí vyzývali na bojkot volieb. Ako v nedeľu pred polnocou miestneho času informovala riaditeľka rady Tibisay Lucena, volebná účasť bola 41,53 percenta, čo predstavuje 8 089 320 voličov.
Opozícia odhadovala zhruba dva až tri milióny a jedna z nezávislých analýz zase 3,6 milióna.
Dáta národnej volebnej rady o hlasovaní vo voľbách sa v minulosti považovali za spoľahlivé a vo všeobecnosti presné, no nedeľné vyhlásenie sa stretlo skôr s výsmechom, informuje agentúra AP. Výsledok podľa nej zrejme vyhrotí polarizáciu a politický konflikt v krajine.
Smrteľné incidenty
Venezuelské kontroverzné voľby do ústavodarného zhromaždenia sprevádzali smrteľné incidenty. Podľa vládnej opozície prišlo o život počas násilných stretov 15 ľudí.
Kancelária prokurátora na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter potvrdila vyšetrovanie najmenej siedmich úmrtí.
Medzi obeťami sú napríklad dvaja demonštranti z Méridy či jeden zo Sucre. Opoziční lídri z násilností vinia štátne orgány. Minister obrany Vladimir Padrino López sa naopak počas krátkeho vystúpenia v televízii vyjadril, že armáda nie je zodpovedná za ani jedno úmrtie.
Počas uplynulých štyroch mesiacov zomrelo počas protestov proti ústavodarnému zhromaždeniu 120 ľudí.
Obávajú sa diktatúry
Zhromaždenie by malo začať svoju činnosť už tento týždeň, a to v parlamente, v ktorom má od roku 2016 väčšinu opozícia.
Tá sa teraz obáva straty právomocí a nastolenia diktatúry vládnej strany. Opoziční lídri preto proti zhromaždeniu vyzvali v pondelok na protesty, ktorými si chcú uctiť aj obete ostatných demonštrácií voči vláde.
Podľa Henriquea Caprilesa opozícia plánuje demonštrovať aj počas dňa, kedy by zhromaždenie malo začať činnosť. To by malo byť zhruba po 72 hodinách od vyhlásenia konečných výsledkov volieb.
Venezuelský líder Nicolás Maduro chce, aby novozvolené zhromaždenie po voľbách prepracovalo ústavu z roku 1999 a posilnilo jeho právomoci. Eliminovali by sa tak posledné mechanizmy na kontrolu vládnej moci. V polovici júla sa proti týmto plánom vyslovilo 7,5 milióna obyvateľov. Vláda vyhlásila referendum za nelegitímne.
