ANKARA, BRATISLAVA. Aktivisti aj ľudskoprávne organizácie sledujú súdy s novinármi, ktoré pripomínajú skôr frašku s vopred daným verdiktom ako skutočný právny štát. Pokračujú čistky a prezident Recep Tayyip Erdogan si upevňuje moc.
Vláda napriek kritike svoju pozíciu nemení. „Máme právo súdiť takzvaných novinárov a takzvaných ľudskoprávnych aktivistov,“ povedal v utorok Omer Celik, hlavný turecký vyjednávač s Európskou úniou. Stále dúfa, že krajina by sa mohla posunúť vo svojej kandidatúre na členstvo v Únii.

Na tlačovej konferencii vedľa neho stála šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Diplomatka sa vyjadrila ešte pomerne mierne: „V súčasnosti je ťažké predstaviť si, že by sme otvárali ďalšie prístupové kapitoly.“
V Bruseli sa pritom už jasne hovorí, že Erdoganovo Turecko sa mení na diktatúru a členstvo v Únii nie je možné. Únia a Turecko však spolupracujú vo viacerých témach, ako by to dopadlo, keby sa Turecko Bruselu vzdialilo úplne?
Turecko a Európska únia
- O asociačnú zmluvu s Európskym hospodárskym spoločenstvom, predchodcom Únie, Turecko požiadalo ešte v roku 1959. Dočkalo sa o päť rokov neskôr.
- Prihlášku na plné členstvo podalo v roku 1987.
- Prístupové rokovania sa začali až v roku 2005. Postupujú veľmi pomaly, z 35 kapitol zatiaľ otvorili len 16, uzavreli jedinú.
- V novembri minulého roka Európsky parlament pre posun k diktatúre dočasne pozastavil prístupové rokovania.
Státisíce utečencov
Ako hlavnú obavu mnohí spomínajú utečencov. Turecko môže vypovedať zmluvu z marca minulého roka, podľa ktorej prijme utečencov, ktorí sa dostali na grécke ostrovy a Európa za to prijme sýrskych utečencov z Turecka.
Pred dohodou denne do Grécka prichádzali tisíce utečencov, ďalšie stovky zomierali. Po podpise ide už len o desiatky ľudí, dá sa preto povedať, že dohoda funguje.
V Turecku sú v súčasnosti asi tri milióny sýrskych utečencov, no nedá sa povedať, že ak by im tureckého orgány prestali brániť, okamžite by sa vydali do Grécka.