Najnovšie vlna napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi sa možno končí. Vláda sa dohodla na alternatíve k detektorom kovov pri vstupoch na Chrámovú horu, ktoré vyvolali protesty Palestínčanov. Na miesto ich nainštalovali po útoku na policajtov. Aké je pozadie súčasnej krízy a dotýka sa navrhované riešenie jej príčin?
Posvätná a rozdelená
Chrámová hora je posvätná ako pre židov, tak aj pre moslimov. Pre židov je miestom, kde stáli biblické chrámy, pričom pozostatkom toho druhého je súčasný Múr nárekov. Pre moslimov je tretím najsvätejším miestom mešita al-Aksá, kam podľa tradície doputoval prorok Mohamed po nočnej ceste, pri ktorej hovoril s Bohom, a Skalný dóm, odkiaľ potom vstúpil do neba.
Chrámová hora
- nachádza sa v Starom meste v Jeruzaleme,
- je to plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka,
- západná časť steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského Chrámu,
- na vrchole je Skalný dóm a mešita al-Aksá,
- je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá.
Podľa návrhu OSN, na základe ktorého boli v roku 1947 vytýčené hranice židovského a arabského štátu, má byť Jeruzalem pod medzinárodnou správou. Po prvej arabsko-izraelskej vojne v roku 1948 bola východná polovica mesta vrátane Chrámovej hory pod kontrolou Jordánska. To ju prostredníctvom náboženskej nadácie (waqf) spravuje dodnes, aj počas okupácie Izraelom, ktorá trvá od šesťdňovej vojny v roku 1967.
Od roku 1968 tak miesto môžu v určitých hodinách navštevovať turisti a príslušníci všetkých náboženstiev, avšak modlitby tu na základe právne ukotvenej dohody vykonávajú iba moslimovia (išlo o gesto zmierenia a snahu predísť náboženskej vojne po zjednotení mesta pod izraelskou kontrolou).
Podľa vrchného rabinátu je prístup na Chrámovú horu, ktorá je najsvätejším miestom judaizmu, podmienený rituálnou čistotou, ktorú v súčasnej dobe nie je možné dosiahnuť, a teda je nežiaduce na ňu vstupovať.
Izrael tak má za súčasného stavu v kompetencii bezpečnosť a vykonávanie rozhodnutí odsúhlasených waqfom. Moslimovia majú na horu prístup desiatimi bránami, ktoré sú určené iba pre nich. Ostatní vchádzajú Maghrebskou bránou po dôkladnej bezpečnostnej prehliadke.
Keďže ide o politicky citlivé miesto, môžu sa piatkových modlitieb zúčastniť iba ženy a muži nad 35 až 50 rokov (podľa výbušnosti situácie v daný týždeň). Cieľom je zabrániť násilným protestom a obťažovaniu ostatných návštevníkov komplexu. Bezpečnostné zložky sa tiež snažia zabrániť hromadným modlitbám ostatných náboženských skupín (väčšinou radikálnych židovských osadníkov), ktoré bývajú vnímané ako politické proklamácie.
Izrael začal odstraňovať detektory kovov z Chrámovej hory Čítajte 
