BRATISLAVA. Keď v auguste roku 2014 bojovníci Islamského štátu obsadili jej dedinu v severnej časti Iraku, Ekhlas mala len štrnásť rokov. Tak ako tisícky jezídok aj ona sa stala sexuálnou otrokyňou. Počas šiestich mesiacov, ktoré prežila v zajatí, ju znásilňovali každý deň.
"Spomedzi stopäťdesiatich dievčat si ma vybral náhodne. Bol odporný, vyzeral ako príšera, mal dlhé vlasy a príšerne smrdel," hovorí dnes pre BBC. "A ako vám to dokážem hovoriť bez toho, aby som sa rozplakala? Už som minula všetky slzy."
Ekhlas sa po pol roku v zajatí podarilo utiecť, keď jej únosca bojoval. Dostala sa do irackého utečeneckého tábora, odtiaľ do Nemecka. Tam je dodnes - lieči sa na psychiatrickej klinike a raz by sa chcela stať právničkou.
Je pritom jednou z tých šťastnejších jezídok - iné v zajatí strávili aj roky a ani po oslobodení nedokážu uveriť, že sú skutočne voľné.

Jeden z rodiny
Jezídov, teda etnicko-náboženskú komunitu, v ktorej sa miešajú princípy viacerých vierovyznaní, islamisti nepovažujú za pravoverných. Ženy a dievčatá zotročili, mužov pozabíjali a chlapcov trénovali, aby sa mohli stať súčasťou ich armády.
“Hovorili o sebe ako o moslimkách, ktorými nie sú, a o svojich únoscoch ako o manželoch, nie násilníkoch. Ľudia okolo nich rozprávali, no ony boli úplne mimo.
„
Organizácia Spojených národov vyvražďovanie tejto komunity oficiálne uznala za genocídu v roku 2016.
Podľa údajov žurnálu PLOS Medical od leta roku 2014, keď Islamský štát obsadil severoiracký región Sindžár, zabili viac ako tritisíc jezídov.
Upálenie zaživa, poprava, smrť spôsobená následkami zranení z boja, smrť vyhladovaním. Do zajatia si ich dostal dvojnásobok.
Odborníci však varujú, že tieto čísla nie sú konečné a sú nižšie, ako je skutočný počet obetí. Aby sme získali presné údaje, musel by z každej rodiny prežiť aspoň jeden člen, ktorý by úradom nahlásil presný počet mŕtvych blízkych.

Násilník je manžel
Keď minulý mesiac iracká armáda oslobodila Mosul - poslednú baštu Islamského štátu v krajine - jezídske zajatkyne, ktoré väznili práve tu, po troch rokoch získali slobodu. V ich životoch však únoscovia hrajú dôležitú úlohu aj naďalej.
Podľa reportérky New York Times Rukmini Callimachiovej je mnoho bývalých sexuálnych otrokýň takých vystrašených a traumatizovaných, že sa správajú abnormálne a vlastnú slobodu ani nedokážu prijať.
"Odmietali si dať dolu nikáb - jezídske ženy pritom zvyčajne nechodia zahalené," hovorí o tom, čo videla pri nedávnej návšteve utečeneckého tábora neďaleko Mosulu. "Hovorili o sebe ako o moslimkách, ktorými nie sú, a o svojich únoscoch ako o manželoch, nie násilníkoch. Ľudia okolo nich rozprávali, no ony boli úplne mimo."
Oslobodené jezídky neveria, že sú voľné. Ženy, ktoré sa počas posledných troch rokov museli zahaľovať a "manželom" neodporovať, sa správajú, akoby boli stále v zajatí. Ani pri stretnutí so svojimi rodinami neprestávali hovoriť, že sú moslimkami, "pretože si myslia, že Islamský štát je všade, vrátane tábora".

Boj pokračuje
Tomu, že je región Sindžár slobodný, ženy uveria až vtedy, keď to uvidia na vlastné oči. No kým sa opäť ocitnú vo svojich rodných dedinách, môže ešte prejsť veľa času.
“Jezídi naďalej nedokážu definovať svoju budúcnosť, vojensky ani politicky. A medzitým boj o prežitie jezídskych žien a dievčat, ktoré uniesol Islamský štát, pokračuje.
„
Jezídky stále žijú v neľahkých podmienkach. V tábore neďaleko Mosulu, kde teploty dosahujú aj viac ako 45 stupňov Celzia, ich žijú v plastových stanoch stovky.
A okolie mesta je ešte stále posiate výbušnými zariadeniami, ktoré sa používali počas bojov.
"Jezídi naďalej nedokážu definovať svoju budúcnosť, vojensky ani politicky,” píše pre Guardian Cathy Ottenová, reportérka, ktorá žije v irackom Kurdistane. "Zložitými vzťahmi sú previazaní s kurdskými lídrami, etnická identifikácia s Kurdmi sa vymieňa za prísľub bezpečia. A medzitým pokračuje boj o prežitie jezídskych žien a dievčat, ktoré uniesol Islamský štát."