ISTANBUL, BRATISLAVA. V súdnej sieni v tureckom Istanbule je tlačenica. Na proces so sedemnástimi novinármi obžalovanými z terorizmu sa snaží dostať priveľa ľudí. Medzi prítomnými sa mieša hnev s frustráciou z toho, že sa to celé dostalo až sem.
Na príbuzných obžalovaných však vidno aj radosť z toho, že po dlhom čase osobne vidia svojich blízkych. "Na mnohých vidno aj hrdosť na novinárov. Vedia, že si len robili svoju prácu a že proces je politicky motivovaný," opisuje pre SME situáciu Steven Ellis z Medzinárodného tlačového inštitútu.
„Aký skvelý deň na oslavu slobody tlače v Turecku,“ napísal v pondelok ironicky turecký denník Hürriyet. Práve 24. júl je totiž v Turecku sviatkom slobody tlače. Pripomína rok 1908, keď v Osmanskej ríši po zvrhnutí sultána Abulhamida II. padla cenzúra.
Dnes niektorým z obžalovaných novinárov hrozia tresty vo výške 43 rokov. Proces s nimi sa začal práve v pondelok 24. júla.
Ako Erdogan zmenil pol národa na teroristov Čítajte Podpora pre všetkých
Za mrežami sú už od jesene, denník Hürriyet naďalej vychádza, no miesta na stranách, kde zvykli mávať autori svoje komentáre alebo karikatúry, ostávajú úmyselne prázdne.
Obvinenia proti nim sa zdajú už na prvý pohľad absurdné. Vláda ich obviňuje, že sa spolčili s hnutím duchovného Fethulláha Gülena, ktorý vraj stojí za minuloročným neúspešným pokusom o prevrat. A skôr ľavicový denník, ktorý vychádza od roku 1925 a je tak najstarším fungujúcim médiom v krajine, vraj tiež podporoval Kurdskú stranu pracujúcich, teda teroristickú organizáciu, ktorá si zakladá na sekularizme.
Napríklad investigatívny novinár Ahmet Sik podľa obvinení písal tak, aby zvýšil podporu Gülenovi. Sik už pritom za knihu o Gülenovi rok sedel vo väzení, no to bolo v roku 2011.
Sik vtedy v knihe kritizoval prepojenie Gülenovho hnutia na vládu Recepa Tayyipa Erdogana. Vtedy boli Erdogan a Gülen spojencami, teraz v duchovnom, ktorý žije v americkom exile, vidí prezident svojho hlavného súpera.
Kto sa zastane novinárov v tureckom väzení? Čítajte Novinár Kadri Gürsel zas podľa obvinenia pomáhal Gülenovi aj PKK, ktorá ho pred rokmi dokonca uniesla za to, ako o nej píše. „Moje zatknutie je dôkazom, že som mal pravdu, keď som písal o tom, že Turecko smeruje k diktatúre,“ cituje ho LA Times.
Je podľa neho nelogické a proti zdravému rozumu tvrdiť, že práve on, ktorý Gülena toľko kritizoval, by bol v priamom kontakte s členmi organizácie. Ešte keď Gülen spolupracoval s Erdoganom, bol voči jeho hnutiu veľmi kritický.
