VARŠAVA, BRATISLAVA. Malo to mať jednoduchý priebeh. Zákon, ktorým by získala vládna strana kontrolu nad najvyšším súdom, schválili obe komory poľského parlamentu.
Nezastavili ich ani desaťtisícové protesty v uliciach poľských miest. Nad podpisom prezidenta Andrzeja Dudu sa poslanci Práva a spravodlivosti (PiS) ani veľmi nezamýšľali – sľúbil im totiž, že zákon podpíše, ak strana upraví detaily v predchádzajúcej novele o súdoch. Navyše Duda doteraz odmietol zákon svojej materskej strany len dvakrát.
V utorok však oznámil, že dva z troch sporných zákonov o novele súdnictva bude vetovať. „Nechcem, aby táto situácia pokračovala, pretože to len prehlbuje rozkol v spoločnosti. Poľsko je len jedno a potrebuje pokoj, a ja za to ako prezident cítim spoluzodpovednosť,“ reagoval Duda.
Duda tak šokoval nielen nadšenú opozíciu, ale najmä poslancov PiS. Jeho krok pritom nemusí ukazovať len snahu o väčšiu nezávislosť. Je to aj príbeh rastúceho napätia medzi dvoma najmocnejšími právnikmi v krajine.
Stop diktatúre, kričali desaťtisíce Poliakov po spornom ovládnutí súdov Čítajte Zaskočil vlastných
"Som týmto rozhodnutím zaskočený. Ak si dobre spomínam, Duda v časoch, keď bol prezidentským kandidátom hovoril o reforme súdnictva. Na reformu budeme musieť dlho čakať," povedal vo vysielaní verejnoprávnej televízie TVP poslanec PiS-u Jacek Sasin.
“Som týmto rozhodnutím zaskočený.
„
Politici PiS-u sa odmlčali aj na sociálnych sieťach. Líder strany Jaroslaw Kaczynski prezidentovo rozhodnutie nekomentoval a premiérka Beata Szydlová zamierila pre veto spolu s predsedami oboch komôr parlamentu do prezidentského paláca.
„Duda vo väčšine vecí súhlasí s PiS a nepridal sa v politickom zmysle k opozícii. No podčiarkol svoju nezávislosť a ukázal Kaczynskému, že podpisy zákonov z dielne PiS-u nie sú samozrejmosťou,“ hovorí pre SME politológ z Univerzity spoločenských a humanitných vied vo Varšave Benjamin Stanley.
Tri zákony mali byť reformou súdnictva, podľa kritikov však znamenali koniec nezávislosti justície v Poľsku. Do platnosti by po prezidentovom vete mala vojsť len novela o zmenách na krajských, okresných a odvolacích súdoch. Prezident na návrh ministra môže šéfov týchto súdov vymeniť.
Veto prezidenta by mohol parlament prelomiť, potreboval by však trojpätinovú väčšinu - a tú PiS nemá.
Poľsko zažíva nežnú revolúciu. Vracia sa pred rok '89? Čítajte Ustúpil disidentke
Prezidenta, ktorý bol doteraz k vládnej strane väčšinou lojálny, pritom nemuseli presvedčiť ani desaťtisíce ľudí na protestoch. Zodpovednosť za zmenu jeho názoru na kontroverznú reformu súdnictva má jedna žena - Zofia Romaszewska.
Romaszewska má dnes 76 rokov a kedysi stála pri budovaní demokratického Poľska. V sedemdesiatych rokoch pomáhala prenasledovaným robotníkom, ktorí sa postavili komunistickému režimu, neskôr tajne prispievala do ilegálneho rádia a zapájala sa do aktivít hnutia Solidarita, ktoré Poľsko k demokracii priviedlo.
„Žila som v krajine, v ktorej mal generálny prokurátor silnú pozíciu a nechcem sa do takej krajiny vrátiť,“ povedala bývalá sudkyňa a v súčasnosti aj prezidentova poradkyňa. Keďže vláda zlúčila úrad generálneho prokurátora s postom ministra spravodlivosti, práve táto možnosť novelou zákona hrozila.
Vojna starých kamarátov
Odkedy sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť, konali sa desiatky veľkých protestov. Najúspešnejší bol ten v októbri, keď sa proti zákonu o sprísnení interrupcií postavili desaťtisíce žien v čiernom. Vláda vtedy sporný zákon po verejnom tlaku stiahla.
Aj posledné dni do ulíc vyšli desaťtisíce ľudí a skandovali: veto, veto.
Veto dvoch zákonov však nie je len príbehom o protestoch a disidentke. Nové zákony by totiž vytvorili novú výraznú postavu na politickej scéne – ministra spravodlivosti Zbigniewa Ziobra. Okrem toho, že by jeho post pohltil aj post generálneho prokurátora, vďaka novele by mal takmer úplnú kontrolu nad výberom sudcov v celej krajine. To sa však druhému právnikovi – prezidentovi Dudovi – až tak nepozdáva.
„Kedysi boli priateľmi, dokonca Ziobro bol ten, ktorý politicky promoval Dudu. No dnes Duda podporuje skôr umiernenú časť strany PiS,“ hovorí pre SME poľský publicista Dariusz Kalan. Aj pravicový magazín Wprost tvrdí, že konflikt medzi dvoma právnikmi je výrazný, keďže každý z nich chcel byť kedysi tam, kde je dnes druhý. Už predchádzajúce veto ministra spravodlivosti veľmi nahnevalo. „Doslova prekypoval hnevom. Je to vojna na život a na smrť,“ tvrdí zdroj magazínu.
Loading
...Jeho politický kolega a súčasný šéf verejnoprávnej televízie Jacek Kursi ho kedysi označil za „rybu s charizmou želatíny, ktorej treba často meniť plienku“.
Dnes však mnohí považujú Ziobra za najvážnejšieho – a aj radikálnejšieho nástupcu Jaroslawa Kaczynského na čele PiS. Z jeho funkcie ministra spravodlivosti sa však pre Dudovo rozhodnutie nestane post superministra, ako jeho moc médiá pred odmietnutou novelou označili.
Dudovo rozhodnutie pravdepodobne dočasne rozhádže vzájomné vzťahy s vládnou stranou.
„No ak Kaczynski niečo rešpektuje, tak to je sila, takže keď opadne jeho počiatočný hnev, predpokladám, že ukáže, že spolupráca s Dudom je stále možná,“ hovorí politológ Stanley. Navyše PiS sa vzdať nemusí – aj v minulosti do parlamentu dostali sporné zákony v miernejšej podobe po tom, čo väčšina emócií aj protesty v uliciach opadli.
