VARŠAVA, BRATISLAVA. Desaťtisíce ľudí v uliciach, horiace sviečky pred najvyšším súdom a skandujúci ľudia pred prezidentským palácom. Poľská metropola je po minulotýždňovom aj štvrtkovom rozhodnutí parlamentu opäť dejiskom masových protestov. Dôvod? Vládna strana si opätovne upevňuje svoju moc v poľskej spoločnosti - tentokrát v súdnictve.
Kým vláda to vidí ako reformu, opozícia, časť občanov aj Európska únia to vnímajú ako postupnú demontáž demokracie v krajine. Ako sa Poľsko do tohto bodu dostalo?
V Poľsku už rok a pol vládne konzervatívna vláda jednej strany - Práva a spravodlivosti (Pis).
Predchádzajúcej vláde liberálnejšej Občianskej platformy (PO) uškodil škandál s odpočúvaním, odchod Donalda Tuska do Bruselu, zlé volebné témy aj prehra ich prezidentského kandidáta Bronislawa Komorowského. Strana tak vo voľbách na jeseň 2015 pohorela.
Aj keď víťazstvo PiS neprekvapilo, prekvapujúce bolo množstvo hlasov, ktoré konzervatívci vo voľbách dostali.
Komentátori vtedy strašili, že vláda prinesie autokratický, nacionalistický a populistický režim. Viac ako rok a pol vlády strany PiS ukazuje, že konzervatívci autokratické sklony naozaj majú.
1. PiS vyhrala voľby. Prečo je to problém?
Voliči nespochybňujú demokratický výsledok volieb. Mnohí sa však obávali samotnej deľby moci – strana totiž získala väčšinu hlasov a dokázala vytvoriť vládu bez koaličných partnerov.
PiS tak ovláda väčšinu v oboch komorách parlamentu, vládu a aj prezidentský palác. Prezidentské voľby v máji 2015 totiž vyhral jej nominant Andrzej Duda. Moc si tak v Poľsku delí premiérka Beata Szydlová, Duda a najmä líder strany Jaroslaw Kaczynski, ktorý je považovaný za sivú eminenciu poľskej politiky.
2. Spravila vláda niečo protiústavné, keď ju kritizuje aj Európska únia?
Pár dní po zostavení vlády parlament odmietol vymenovanie sudcov ústavného súdu, ktorých vybrala prechádzajúca vláda. S pomocou prezidenta najskôr na súd dosadili vlastných nominantov a zmenili aj minimálny počet potrebný na rozhodovanie súdu.
