V utorok ste pred tureckou ambasádou v Bratislave zorganizovali protest proti potláčaniu demokracie v Turecku. Prečo podľa vás Turecko prestáva byť demokraciou?
„Skôr by som povedala, že sa stáva krajinou, ktorá potláča základné práva a slobody. Od neúspešného pokusu o prevrat, ktorý sa stal presne pred rokom, došlo k vyhláseniu mimoriadneho stavu. Odvtedy prezident Recep Tayyip Erdogan umlčiava akékoľvek kritické hlasy. Výsledkom je, že Turecko dnes masovo zakazuje rôzne médiá, zatvára mimovládne organizácie a prepúšťa ľudí v štátnej správe.
“Ešte v roku 1998 sme Erdogana v rámci Amnesty International vyhlásili za väzňa svedomia. Na verejnom priestranstve vtedy recitoval báseň istého tureckého nacionalistického básnika a v tom čase si to vyžadovalo odvahu.
„
Predovšetkým však zadržiava novinárky a novinárov, učiteľov a učiteľky a sudcov či sudkyne.
Turecko sa však začalo stávať autoritatívnejšou krajinou už v roku 2013, keď v uliciach protestovali státisíce ľudí. Brutálne tam zasahovala polícia, čo doteraz poriadne nevyšetrili. Erdogan vtedy začal s upevňovaním svojej moci a terajší vývoj je len dôsledkom udalostí spred štyroch rokov.“
Erdogan je však pri moci nepretržite už od roku 2003. Kedy nastal ten zlomový moment, keď sa Turecko prestalo podobať na demokraciu?
„Zlomové momenty boli dva. Prvým bol spomínaný rok 2013 a druhým vlaňajší neúspešný pokus o prevrat. Zaujímavé je, že ešte v roku 1998 sme ho v rámci Amnesty International vyhlásili za väzňa svedomia.
Na verejnom priestranstve vtedy recitoval báseň istého tureckého nacionalistického básnika a v tom čase si to vyžadovalo odvahu. Od roku 2003, keď sa dostal k moci, však neustále posilňoval svoje postavenie, výsledkom je dnešok, keď Turecko skutočne prestáva byť demokraciou.“

V čom sa Turecko najviac zmenilo za posledný rok, po tom, čo Erdogan potlačil pokus o puč?
Turecko po puči
50-tisíc ľudí bolo zadržaných alebo odsúdených;
150-tisíc ľudí bolo vyhodených zo štátnych úradov a armády;
150 novinárov skončilo vo väzení.
„V tom, že ešte tvrdšie začal potláčať základné ľudské slobody svojho ľudu. Okrem boja proti mimovládkam a sudkyniam a sudcom vieme napríklad aj o násilných zásahoch protii LGBTI aktivistom. V krajine tiež podľa našich informácií pravdepodobne stúpa počet popráv bez súdu.
V apríli 2016 Európska únia vyhlásila Turecko za bezpečnú krajinu, keď s ňou podpísala dohodu o utečencoch. Erdoganovi dala akoby zelenú kartu v tom, že môže robiť všetko, čo chce. Tým, že zadržiava ľudí na úteku v utečeneckých táboroch, ktoré EÚ spolufinancuje, robí Únii službu. Výsledkom je, že keď sa v Turecku porušujú ľudské práva, Európska únia takmer mlčí. Nechce, aby Erdogan pustil tri milióny utečencov na územie Únie."
Naznačujete, že Únia, ktorej súčasťou sme aj my, zapredala vlastné hodnoty výmenou za zastavenie utečeneckej vlny?
"Dohoda s Tureckom je sčasti riešením migračnej politiky EÚ. Ale nie je správne, že teraz sa tvárime, že celá európska migračná kríza je týmto spôsobom vyriešená."
Mala teda dať Únia Erdoganovi tvrdšie podmienky, aby napríklad zlepšil dodržiavanie ľudských práv v Turecku?